Po sobotnom chladnom otváracom ceremoniály sme si v nedeľu dali ako tím deň voľna aj preto, že oficiálny tréning nebol zabezpečený organizátorom a my sme auto z požičovne vrátili. Trochu oddychu po tréningových dňoch a pred tým čo nás čakalo však padlo úplne vhod. Kečupa, s ktorým som bol na izbe, stihla chytiť ešte v nedeľu nejaká viróza, bolesti hlavy a svalová horúčka a slabosť ho držali aj nasledujúce 3 dni pretekov. Ja mám pocit, že to kľudne mohla byť už skoršia verzia toho čo Európu postihlo o pár mesiacov neskôr pretože čínskych turistov bolo v Launcestone na každom rohu aj v našom hotely požehnane. Niečo podobné údajne schmatlo takmer celý český tím ešte počas tréningov.
Deň č. 1
Prvý deň pretekov, a teda každý deň, sme začínali na MS neobvykle komfortne a pomerne neskoro. Prvé autobusy na jazerá odchádzali o 8.30 pričom kolá začínali o 12.00. Dojazd nebol najbližší hlavne na niektoré jazerá to trvalo aj dobrú 1:30 hodinu a viac a organizátori nám prichystali pred kolom aj malé občerstvenie. Kečup začínal na rieke Mersey, ja na rieke Meander, Kiko na Little Pine Lagoon, Števo na Penstock Lagoon a Maťo šiel na Woods Lake.
Ja som teda spolu s ostatnými nasadol do jedného z dvoch autobusov rozdelených podľa toho či ste išli na hornú alebo spodnú časť sektora. Vo všeobecnosti sa očakávalo, že horné úseky na Meandry budú produktívnejšie ako tie spodné a teda som bol celkom potešený tým, že som mal šancu ísť hore. Vedel som tiež, že na štande č.3 rozhodoval Tom. Keď sme odchádzali z jeho shacku v sobotu, hovoril som mu, aby ma čakal, že prídem na jeho štand. Ako sa hovorí „ pozor čo si praješ, lebo sa to môže splniť“ v autobuse zaznelo „ Slovakia beat number 3“ a ja som sa len pousmial.
S úsmevom sme sa zvítali s Tomom, ktorý len neveriacky krútil hlavou. Stihol som zobrať svoj balíček s obedom a občerstvením, nahodil veci do Tomovho auta a ten ma odviezol ďaľších 15min hore prúdom rieky do divočiny. Sektor na Meandry začínal v hlbokom kaňone pod priehradou a k môjmu štandu bolo treba zísť jeho strmím brehom dobrých 15 minút. Za zmienku stojí, že môj štand mal asi 400m, bol to pomerne úzky, rýchly a hlboký tok s velkými balvanmi a občasnými hlbokými jamami a bol tak zle prístupný, že organizátor na ňom zabezpečil 2 rozhodcov na každom brehu, pretože jedna polovica bola prístupná z jedného brehu a druhá z druhého. Tom aj druhý rozhodca mi stihli povedať, že toto je jeden z flekov ktorý si prial chytať jeden z horúcich Austrálskych favoritov na MS, Chris Bassano. Vravím si super, na MS je vždy dôležité dobre začať. Škoda len, že tento beat ďaleko zaostal za očakávaním počas celého preteku.
Na štand som sa dostal od spodu a mal som dosť času preto som si ho poriadne prešiel až nahor. Musel som však prebrodiť rieku a už vtedy som zistil, že brodiť v tých obrovských skalách vo vode okolo pása bude hrozné. Flek bol predelený 40-50m dlhou jamou. Všade divočina a husto zarastené brehy, je ťažké sa vôbec dostať k vode. V hornej polovici sa tok javil členitejším a plytším ako v časti pod jamou, kde sa postupne zlieval do lievika, hlboká voda sa točila okolo veľkých skál a neskôr prudšie padala do ďalšej jamy. Hore bolo stále dobrých 150-200m na chytanie a teda som sa rozhodol aj zo skúseností z rieky Tyenna, že na začiatku začnem nátokom do jamy a budem pokračovať v týchto zdanlivo „plytších“ horných častiach môjho úseku. Tam som čakal viac rýb. Čím sa viac blížil štart závodu vietor čoraz viac naberal na sile. Na otvorenej priehrade na pretekovými úsekmi sa riadne rozbehol a pod múrom rovno padal v smere toku rieky dolu do kaňonu, kde ešte viac naberal na intenzite. Prichystal som si 2 francúze na nymfu, 10 stopové 3jky do vetra, jednu suchú a prút s intermediálkou a dvomi ťažšími strímrami, ktoré sa mi osvedčili na rieke v tréningu a plánoval som s nimi prejsť jamu ak bude potrebné.
Preteky začali a ja som postupne začal prechytávať nátok jamy. Prechytal som ho celý, z oboch strán, ľahšie a ťažšie nymfy no bez akéhokoľvek kontaktu. Vietor je brutálny odhadujem v nárazoch aspoň 50 km/h a často sa nedá proti nemu ani nahodiť ťažké zostavy 3.0 až 3.5 tungstenových nýmf. Neskôr presedlávam aj na 3.8mm. To, že ich vietor vyťahuje z vody pri vedení ani nehovorím, je to hrozné. Pokračujem trpezlivo vyššie popri brehu, kde v oku za väčšou skalou mám zdá sa záber. V tom vetre je to na nerozoznanie. O čosi vyššie sa robila pekná veľká tôňa za veľkým balvanom a prevísajúcim kríkom. Ideálne miesto na pstruha. Stále sa držím pri brehu, snažím sa ani nevchádzať do vody. NIČ! Popri brehu sa nedá pokračovať a neostáva mi nič iné ako vliezť do vody a začať prechytávať postupne celý tok. Rozhodol som sa však prebrodiť na druhú stranu, doslova sa prilepiť na druhý breh a postupne ochytávať hore vodou breh dúfajúc, že ryby budú pritlačené k brehu a tiež, že budem aspoň čiastočne chránený pred vetrom. No moc popravde to nepomohlo. Ryby akoby tam neboli a vietor pral ako šialený. To čo sa mi javilo z brehu ako „plytšia voda“ však bol okolo 1m hlboký a ťažný prúd, kde bol problém pri tom neustálom vetre dostať nymfy dolu. Tok bol husto posiaty väčšími kameňmi, za ktorými sa robili len krátke a hlboké tône. Žiadna plytčina, prúd rovnaký od brehu k brehu a ryba môže byť hocikde. Do ôk za kameňmi bolo potrebné rýchlo nechať prepadnúť nymfu a to bolo pre mňa v tom vetre veľmi náročné pretože aj napriek ťažkým nymfám som mal len kedy-tedy kontakt s muchami a častokrát som zavadil na dne. Bolo to hrozne frustrujúce. Postupoval som hore prúdom, ochytaval úplné kraje, zig-zag zachádzal do stredu no bez akéhokoľvek kontaktu. Prvý pstruh, asi 30cm, prišiel po hodine na nenápadného bažanta, od úplného kraja takmer na vrchu môjho štandu. Po hodine som teda vybrodil opäť späť k svojmu rozhodcovi ktorý bol na druhej strane a zbehli sme opäť nad jamu s tým, že teraz len rýchlo prechytám pár najhorúcejších miest a tôní na druhej strane. Kráčam už stredom, brodenie je katastrofa, nohy sa zasekávajú medzi kameňmi, raz mám pocit, že ju ani nevytiahnem. Ani na druhej strane pri brehy v typických pstruhových miestach mi však nevyšla ani šupina. Skúsil som ešte na francúza podrgať ťažký strímer v ťoňach, opäť nič.
Vraciam sa do jamy, kde naväzujem ťažší „báger“ najskôr z nymfami, potom aj imitáciou červa. Nie sú ani na dne. Jamu skúsim teda ešte rýchlo presť až na jej koniec strímrom, rovnako nevidím ani tieň od ryby. Mám menej ako hodinu a neostáva mi nič iné len zbehnúť do prúdov pod jamu a štastie skúsiť tam. Po brehu sa nedá zísť a idem teda opatrne dolu tokom ako sa dá popri brehu. Asi 40m pod jamou bol ešte jeden zlom s tôňou, ktorý sa mi javí celkom nádejne a teda rovno smerujem k nemu. Pocitovo sa trochu otepluje ale môže to byť aj tým extrémne náročným brodením. V tôni mám jeden kontakt, a zdolávam pstruha ani nie 19cm. Len zúfalo pozerám hore vodou čo ďalej. Milión skál, hlboká voda, ryby môžu byť hocikde ale akoby nie sú niekde. V tom vidím povyše mňa v oku za skalou zazbierať rybu. Preväzujem suchú s nymfou, na spodok dám sirupa, ktorý chytil malého pstruha pred chvíľou, hore coachmana. Na tretí hod mucha mizne ja silno sekám, ryba sedí na nymfe a odhodlane pumpuje v prúde. Isto má mieru. Zrazu ťah povolí ako by nič. Nadávam na celý kaňon. Kontrolujem hák a ten je takmer vystretý. Ako sa vraví „chudobnému aj z hrnca vykypí.“ Nikdy som s tým hákom takýto problém nemal a teraz toto. Pokračujem teda hore prúdom, vravím si, že možno ani ostatní nechytajú. Ochytávam pomalšie meandre za sklalami. Suchú som zmenil za väčšieho potočníka, ktorý mi dokázal vydráždiť ryby v tréningu aj keď sa nič nedialo. Opäť sa nič nedeje. Ostáva asi 10minút do konca a ja sa pomaly blížim na výtok jamy. Pod ním mi po suchej vyjde malý pstruh ktorého pár hodmi dostávam na nymfu. Je však opäť malý. Kolo končím s jednou rybou unavený a opretý o veľký balvan v strede toku a len neveriacky krútim hlavou. Som sklamaný a nepomohlo po kole ani pivko ktoré organizátori rozdávali pretekárom. 20tka v sektore. V autobuse som odchytil Bassana a pýtam sa, kde mali byť tie ryby na štande. Vraví mi, že všade :D. Najlepšie tam zachytal Talian s 5 rybami v 3. kole, potom 0 a 2 x 1 ryba. Divoká ryba, počasie hrá veľkú rolu, no tento štand proste ryby nedal.
Na hotel sa vraciam rozčarovaný a premýšľam čo som mohol urobiť inak, neviem. Našťastie sa darilo ostatným a až neuveriteľne dobre to išlo našim aj na jazerách v tých šialených podmienkach. Kečup na Mersey 3jka, Maťo na Woods Lake tiež 3jka, a Kiko so Števom zapísali 5tky. To nás dostalo po prvom kole na super 3. miesto za Čechov a Fínov. Odstupy sú však minimálne a je to 1. kolo.
Večera a potom rýchla porada k jednotlivým sektorom a doviazanie niekoľkých vzorov. Na druhý deň ma čaká najväčšie jazero Woods Lake a predpoveď hovorí o ešte silnejšom vetre.
Deň č. 2
Na jazero prichádzame v dostatočnom 2 hodinovom časovom predstihu. Stihneme v stane na brehu prejest tam pripravený hamburger. Vietor zatiaľ nie je brutálny, ale opäť s blížiacou sa 12 hodinou začína peklo. Hlavný sektorový rozhodca nám na brehu oznamuje, že z bezpečnostných dôvodov bude náveterná polovica jazera uzavretá.
Do člna dostávam Juhoafričana Davida a mám možnosť kapitánovať prvé dve hodiny. Beriem nás za zatopené stromy oproti prístavu do miest kde sa darilo Maťovi. Je to začiatok vĺn a prišlo sem veľa člnov. Pravdepodobne som drift úplne správne netrafil a bolo potrebné driftovať bližsie k brehu. Tam sa však natlačili 2 alebo 3 člny a tie tam rotovali. Vietor bol naozaj šialený a nie zriedka vám poryv vetra vytrhol šnúru z rúk a otočil ju celú okolo korku udice. Začínam s DI3, silón 0,20mm a zostavou 3 múch, na prvom prívese ľahšia zeleno-olivová vážka, v strede čierny dubbler a na konci ťažká vážka 3,5mm ružovou hlavou na ktorú to išlo dobre aj Maťovi aj Kikovi v prvom kole.
Chytáme takto asi pol hodinu, spravili sme 3 drifty od zatopených stromov pri brehu až pokým vlny nezačali byť naozaj vysoké. Bez úspechu však ostávam aj ja aj David. Dohoda je, že si povieme keď budeme mať kontakt. Ja mám v hlave stále myšlienku vrátiť sa päť do prístavu a kde verím, že nikto nie je a robí sa tam aj trochu záveterné oko okolo brehu. Na vrchu vĺn verím bude aj čistejšia voda, lebo vo vlnách sa začína kaliť. Navyše si pamätám, že práve toto miesto nám Tom ukazoval pri obhliadke a chytalo tam pár lokálov. Nie som tiež spokojný s DI3, javí sa mi v tých vlnách ľahká a preto sa rozhodujem zmeniť na DI5 a radšej odľahčiť zadnú vážku. Udájne počas tohto kola fukalo na Woodsy takmer 100km/h. V náveternom brehu bolo vidieť kúdol vody ktorú vietor doslova trhal z vodnej hladiny a dvíhal aj 10m vysoké mračná vody. Pretekári tiež vraveli o niekoľkých prípadoch ako nápor vetra zlomil niekoľko zatopených stromov ktoré padli s rachotom vedľa nich do vody. V týchto podmienkach volím krátke a presné 15-18m hody, aby som mal okamžitú kontrolu šnúry a sťahujem extrémne rýchlymi a dlhými ťahmi. Padák funguje v rámci možností, no čln vo vetre jazdí. Prichádzame k prístavu a ako som čakal, nikto tam nebol. Nastavíme prvý drift a mne po 50m prichádza do kontry s dlhými rýchlymi ťahmi silné trhnutie a prvá ryba mi to trhá s horným prívesom. Na tréningu sme netrhli ani jednu rybu na silóne 0,18mm a teraz prvý záber a 0,20 povolí. Čo je dôležité mám kontakt. Postupne nás unáša od brehu a my to otáčame s tým, že teraz pôjdeme bližšie popri brehu a kde môžem hádzať do ôk pri trávach a stromoch. Po niekoľkých hodoch sieťujem prvú rybu. David bez kontaktu. Keďže sme tam boli sami, dohodli sme sa, že budeme striedať drifty raz bližšie a raz ďalej od brehu, aby sme si ryby zbytočne nerozplašili. V ďalšom drifte strácam rybu na obruči podberáka. Po 2 hodinách sa mení kapitán a David ma pýta či sa môžeme vymeniť, aby on mohol hádzať k brehu. Vymieňame sa. Po pár hodoch sieťuje rybu. Hneď ma napadlo, že som dostal čln do rýb a teraz ich David bude od brehu lúskať a ja budem mať problém. Vravím mu však hneď po zdolaní, že teraz je rad na mne. Blížili sme sa akurát k polámaným stromom, boli sme blízko brehu medzi veľkým trsmi trávy. Hodil som presne ku tráve, a po asi troch potiahnutiach som zacítil záber. Bol tam krásny potočák cez 45cm a sieťujem druhú rybu! Do konca kola zdolám ešte 2 ryby. Posledný potočák 47,5cm prišiel asi 10min. do konca kola na dlhý hang a tungstenovú vážku „shrek“. David už nemal kontakt. So 4 rybami robím v kole 2jku v sektore a nálada sa mi trochu polepšila.
Kiko na Penstoku dal 4 ryby a robil 8čku, Števo tiež 8čku na Meandry, Maťo sa zachránil poslednú pol hodinu na rieke Mersey a s 10rybami robil 4rku, po dve a pol hodinách mal 2 ryby, no a Kečup sa vytrápil na Little Pine Lagoon a s 1 najmenšou rybou robil 21tku. Po druhom kole sme boli 4tí len 1 bod za 3ťou Austráliou.
Večer opäť porada a mňa na 3. deň čakala rieka Mersey. Prvý deň na rieke mi nevyšiel, som preto trochu neistý a navyše zo skúseností od Kečupa a Maťa som mierne zmätený. Kečup prvý deň ochytal hlavne na mokro a v prúdoch sa trápil, no a Maťo dopadol tak trochu podobne a ryby našiel až v jednej jame na strímer. Obaja však lovili na štandoch v nižšej polovici sektora.
Deň č.3
Ráno nastupujem do menšieho autobusu s označením Mersey River, štandy 1-9. Myslím, že tie autobusy pre túto rieku boli až 3 pretože úseky boli natiahnuté s prestávkami na asi 30km rieky. Sadám si na úplne zadné sedadlá. Pred sebou vidím Angličana s rukami v dlaniach. Pozrie sa na mňa a iba mi zamrmle „we are f…ed“ a hovorí mi, že autobus 1-9 je „pohrebák“, horné štandy sú úplná katastrofa a sú neporovnateľné so spodnými úsekmi. My sme to v našom tíme nestihli moc analyzovať, a zjavne sa nám vrchné štandy v prvých dvoch kolách vyhli. V autobuse trochu ukľudňujem ostatných, že jeden z flekov čo nechcel domáci Bassano bola 8čka, tak hádam ostatné sú lepšie. Otázka je komu ostane Čierny Peter v rukách. Aj keď aj ja som rozčarovaný, tak sa ukľudňujem tým, že sa v autobuse som mnou ocitol okrem Angličana ocitol aj Čech, Španiel, Američan a Fín a teda tí tiež zázraky nespravia a neodskočia nám. Austrálčan a Francúz išli dolu, takže tí mali výhodu a aj ju nakoniec využili. Dali sme sa s Angličanom do reči. Okrem iného mi spomenul, že v Tasmánii bol trénovať rok dozadu sám a 3 týždne prechytával každé jazero a rieku. Aj keď jemu to moc na pretekoch nakoniec nepomohlo, je to len ukážka voči akej konkurencii stojíme.
Autobus prichádza na prvú zastávku, kde vystupujú čísla 8 a 9. No a víťazom Čierneho Petra, štand č. 8, som ja 😊 . Na pohode to človeku zrovna nepridá, je to frustrujúce. Rozmýšľam, že to nemôže byť hádam ani pravda. Stretávame sa s rozhodcami, ktorí nás berú na štandy cca 3 km autom. Je to o čosi vyššie horného úseku rieky, ktorý sme boli pozrieť hneď prvý deň s chalanmi a vedel som, že vietor tu bude strašný. Prechádzame oplotenými súkromnými pozemkami na ktorých sa pasú zvedavé kravy, ktoré nás hneď pribehnú skontrolovať. Očividne vďaka prístupu na tieto úseky rybári zavítajú len zriedkakedy. Mám dosť času, našťastie, pretože môj úsek je viac ako 1km dlhý a len prehliadka mi zaberie takmer hodinu. Celé mi to tam pripomína divokú časť rieky Belá, avšak Mersey je vačšia, so širším korytom a s dlhšími pomalšími pláňami. V jednom úseku sa však tvoril ostrov a vedel som, že na riekach s týmto charakterom sú práve ostrovy s rozvetveniami miesta kde sa pstruhy radi zdržiavajú. Hovorím si, musím prechytať aj tie menšie vetvy toku! Na druhej strane mi ide hlavou, že mám tam v strede štandu veľkú pláň, ktorá by zas mohla dať ryby na strímer tak ako ich dostal Maťo. 
Nachystal som si 3 udice, jednu na francúza, na sucho a na mokro s pomalším íčkom. Začal som ale úplne na konci štandu s tým, že rýchlo prechytám výplavy a nátoky do plání a uvidím, či sa dačo podarí chytiť. Moc sa nikde nezdržujem avšak s plynúcim časom, extrémnym protivetrom, ktorý robí muškárenie takmer nemožné, a priezračne čistou vodou, ktorá má dokonale mätie, začínam byť riadne nervózny. Je to hrozne frustrujúca situácia. Rozhodcovia navyše nenosia udice a tak zakaždým keď prejdem 30m musím si po ne zájsť. Dostávam sa pod ostrov a v nátoku do pláne ktorá sa pod ním tvorila som zacítil akoby záber. Priseknem, a ostávam bez prívesu. Mám za sebou približne 40 minúť a po rybe ani stopy, teda okrem jedného kvázi záberu. Pri ostrove sa rozhodujem ísť do väčšieho toku, ktorý sa mi zdá celkom nádejný. Malé vlásočnice zatiaľ vynechávam. Postupujem hore prúdnatejšou kamenistou pláňou a v jej širokom nátoku mám prvý kontakt. Zdolávam však malú rybu. Aj keď sa na prvý pohľad tok javí pomerne plytký, odhadom nad kolená vody, človek po zabrodení zistí, že je tam voda takmer po pás a naozaj to valí. Spolu s protivetrom je náročne si nastaviť a vhodne vyvážiť zostavu. Tento klam mi prvú hodinu robí obrovský problém hlavne nižšie v pláňach a častokrát sa ocitnem zabrodený príliš hlboko, aspoň pocitovo. Koryto je už od brehu pre nás netradične hlboké. Pokračujem po brehu v prechytávaní prúdnatejšej a rozbitejšej časti okolo ostrova kde sa v zlome tvorili za väčšími kameňmi oká. Občas zabrodím, aby som prechytal aj druhú stranu prúdu. Oká prechytávam len s jednou ťažšou nymfou nad ktorou mám suchého potočníka. Pomáha mi to získať opäť v brutálnom vetre akú-takú kontrolu a kontakt s nymfou. V tomto ramene nakoniec chytám a zapisujem v priebehu 20 minút 2 potočáky a jedného dúhačika a trochu sa ukľudním. Jednu rybu ešte uvidím utiecť aj keď som jej do toho miesta hádzal. Toto hlavné rameno sa potom zatáča hore do hlavného prúdu a nad ním ostrov už delia len naozaj miniatúrne vlasočnice. V jednej tečie možno 100 litrov vody a do druhého potôčika, tiež mini sa zdanlivo nedá ani dostať, pretože výtok je úplne zabarikádovaný popadanými polámanými stromami a hromadou kríkov a sute v strede ostrova. Teda to som si myslel, vysvetlím neskôr. Rozmýšľam čo ďalej, pri takto dlhom štande je to buď alebo. Nie je možné prechytať všetko. Na začiatku štandu bol totiž úsek rieky ktorý mi pripomínal práve toto hlavné rameno v ktorom som chytil ryby a chcem to tam skúsiť. Rozhodnem sa teda ísť hore a po ceste ešte skúsiť prechytať koniec dlhej pláne na strímer. Voda je v pláni opäť tak hlboká, z brehu to človek nemá šancu odhadnúť, že nie je možné na koniec ani zbrodiť popri vysokom brehu plného napadaných suchých stromov. Navyše moje pomalé Í-čko sa zdá byť príliš ľahké aj v kombinácii s dvomi ťažkými tungstenovými strímrami. Dám tomu 10 minút bez kontaktu a pokračujem vyššie. Rýchlo po ceste prechytávam všetky nátoky a nádejné miesta. So sebou už neberem ani ostatné udice, nechávam ich na brehu a pokračujem hore. Na horný úsek mám už len málo času no dokážem ho prechytať do konca. Žiadneho pstruha, ale už nedokážem nájsť. Končím s 3 rybami na priemernom 14. mieste v sektore. Fín dokázal vyššie chytiť 5, Pavel Chyba 4 a Jordi Oliveiras tiež len 3 pstruhy.
Po mne na tomto štande chytil Fín 4 ryby a Pablo Castro neuveriteľných 8 rýb, a zapísal 4rku v sektore. Nedalo mi to a preto som sa Pabla pýtal kde tie ryby našiel. Povedal, že v hlavnom koryte nechytil ani rybu a všetko chytil práve v tej neprístupnej vlásočnici v strede ostrova, v ktorej takmer netiekla voda.
V tomto kole sa vytrápil na lodi na Penstocku Kecup a ako jediný dal 0 v sektore. Jedna ryba mu padla tesne pred koncom kola. Kristian na poslednom štande na Meandry zapísal perfektné 2. miesto v sektore s 10 rybami, Števo sa držal mojich rád a driftov na Woods lake a s 3 rybami tiež parádna 6tka, no a Maťo premenil hneď prvý a jediný záber na pre nás ťažkom Little Pine Lagoon a to mu stačilo na 12tku v sektore. Po 3. kole sme tak klesli na 8. miesto avšak len s 19 bodovou stratou na prvých Francúzov, čo neznamenalo v týchto pretekoch absolútne nič.
Deň č. 4
Na Little Pine Lagoon odchádzam bez jasného plánu pretože aj Kečup aj Maťo sa tam poriadne vytrápili a Kristianove drifty z prvého kola vo veľkom vetre už v ďaľších kolách neboli moc platné. Do člna som dostal Shauna Watkinsa z Walsu a tak som živil trochu nádej, že ma dokáže zorientovať. Naozaj super chlapík a zanietený rybár. Prvé 2 hodiny viedol čln on a obaja sme sa zhodli, že pôjdeme najskôr k priehradnému múru pri ktorom bolo jedno z mála krytých miest za malým kopčekom. Druhou možnosťou bolo íst do plytkého prítoku na opačnej strane jazera, kde smerovala hneď väčšina člnov a bola tam tlačenica.
Ako to už bolo pravidlom, silný vietor sa zdvihol tesne pred začiatkom kola, ale aj keď bol šialený paradoxne sa mi v ten deň nezdal až taký brutálny ako to bolo na Woods lake. No možno som si už zvykol. Člnom sme si razili cestu proti vetru a vlnám a ja som si všimol, že voda v plytkom jazere je naozaj silne zakalená bičovaná neustálym vetrom. Tušil som, že to nie je dobré znamenie.
Nastavili sme drift a začalo kolo. Shaun mal kontakt hneď na začiatku vĺn. V tomto drifte nakoniec dal prvú rybu a ešte pár kontaktov mal na rýchly roli-poli. Ja bez záberu. Tento drift sme prakticky opakovali dve hodiny pričom Shaun zapísal ďalšie 2 ryby a niekoľko kontaktov. Ja som ostával bez záberu. Ryby tam zjavne boli a tak mi po zmene kapitána ostávalo rozhodnutie, či zmeniť miesto, rozumej ísť krížom cez celé jazero do prítoku, alebo ostať. Rozhodol som sa ostať, a ako sa ukázalo nebolo to pre mňa dobré rozhodnutie. Skúšal som rôzne šnúry aj muchy no nič nefungovalo. Urobili sme pár odlišných driftov popri brehoch ale ryba prišla opäť len Shaunovi. Mne sa za 4 hodiny ukázala na hang jedna ryba ktorá len vystrčila hlavu k hladine za mojou lurou. Skóre na člne 4-0. Okrem mňa v tom kole zapísalo 0 ďalších 8 pretekárov. Ak v niečom boli tieto preteky kruté tak v tom, že keď sa pretekárovi nedarí a dostane sa do psychickej „agónie“, musí si to vyžrať pomaly počas 5 dní.
Na brehu sme sa po pretekoch rozprávali z niekoľkými pretekármi. Asi najbizarnejší bol príbeh „hotového“ Škóta, ktorý pomenoval to kolo ako najhorší zážitok jeho rybárskeho života. Rybu nezapísal ale padlo mu 11 rýb! Ako sme tak s Pavlom Chybom, ktorý tiež nechytil rybu, postávali smutne pri stane s občerstvením, prišiel Alan (Škót), inak tiež super a dobrý chlapík a ukázal nám muchu na ktorú mu to išlo. Pavel si ju nechal, ja som ju odfotil nech máme čosi do ďalšieho kola.
Od Juhoafričana sa mi podarilo získať taktiku ktorú mali s Francúzom na člne a vyšla im naozaj parádne. Francúz 5 rýb a 2jka a David 4 ryby a 4rka v sektore. Kolo vyhral domáci Bassano so 7 rybami. Aj keď zero bolo totálne zlé, išiel som spať aspoň s akou takou informáciou pre Števa do posledného kola.
Po tomto kole sme sa posunuli na 7. miesto. Maťo opäť čaroval na jazere a na Penstocku urobil 2jku s 5 rybami. Kečup prehrýzal neúspechy na jazere, no na rieke Meander mu to šlo opäť na výbornú a urobil 2jku s 12 rybami. Kristian zopakoval drifty okolo prístavu na Woods lake a so 4 rybami písal 6tku, no a Števo sa podobne ocitol hneď ráno v „pohrebáku“ na Mersey river a s 2 rybami to stačilo na 17. miesto.
Večer nás čakala posledná porada. Števo dostal jasné inštukcie a doviazal muchy. Kristián a Maťo mali preteky rozbehnuté excelentne.
Deň č. 5
Ráno sa s Maťom a Kristiánom lúčime s tým, že ak jeden z nich zachytá, ešte môže výrazne zamiešať kartami v jednotlivcoch. Mňa posledný deň čakalo veľmi nevyspytateľné jazero Penstock Lagoon. Do člna som dostal domáceho Bassana a tak som dúfal, že ma aspoň naviguje do správnych miest a čo to odkuknem z taktiky. Od začiatku mi povedal, že nebol spokojný s výberom tohto jazera, že oni pretekári ho nechceli lebo ryby často menia chute a každý deň chcú niečo iné. V podstate sme sa zhodli, že pôjdeme k múru a budeme driftovať smerom na bóju ktorá bola v strede osi jazera. Pri tejto bóji sa mali podľa Chrisa zhromažďovať dúhaky. Pred kolom som stihol pri chystaní prehodiť pár slov s Alanom, Škótom. Videl som totiž, že na udicu zavesil rovnakú šnúru DI3 sweep ako aj ja, tak som sa chcel len uistiť, že to je naozaj ona. Videl som, že ju používali v tréningoch aj Angličania. Dokonca bol tak v pohode, že mi ukázal aj muchu na ktorú to šlo v 4. kole jeho parťákovi a tak sme si ukázali aj pár múch medzi sebou.
Prvé dve hodiny som bol kapitánom v člne ja. K bóji sme spravili približne 3 drifty, asi 45 minút, no ani ja a ani Chris Bassano nemal kontakt. Kristian mi hovoril, že počas jeho kola boli ryby chytené aj v driftoch ktoré doslova robili lode od prístavu a tak som už nevydržal a rozhodol som sa ísť tam pozrieť. Chris moc nenamietal. Loď sme pristavili, on niečo preväzoval, ja som ostal verný svojej zostave. Na druhý hod som zahangoval a pod šnúrou sa mi blyslo telo slušného potočáka. Zvihol som udicu a pstruh sedel na malej olivovej vážke ktorú som mal na hornom prívese. Prvá ryba v člne. Po asi desiatich minútach, priamo pred prístavom, som do udice dostal ďalšiu silnú ranu. Tentokrát sa však po chvíli potočák odopol. V tom čase už bolo zjavné, že ryby začali byť aktívnejšie pretože na hladine sa začali objavovať podenky v hojnom počte. Ryby sa začali ukazovať čoraz častejšie na hladine a bol zážitok vidieť obroské kruhy ktoré robili ryby 45-50cm. Úkaz ktorý som prakticky za celý čas dovtedy v Tasmánii nevidel, ale veľmi som sa naň tešil. Chris začal meniť a skúšal niekoľko taktík, na mokro, nymfy aj sucho, no nešlo mu to. Dúfajúc, že na niečo príde, som trpezlivo ťahal dve olivové lurky s nymfou uprostred. Ryby sa zdalo boli viac pri brehu, avšak na tej strane člna bol Chris. Práve keď som sa chcel viac pritlačiť čln k brehu, zaznel signál a kapitánom sa stal Chris. Chris trochu sporne zapísal prvého pstruha prakticky hneď po zmene a vzápätí nás opäť vytiahol k prístavu na začiatok driftu. To už ryby začali byť naozaj aktívne aj na hladine, avšak Chris, aj keď stále menil muchy, nedokázal nič chytiť. Ja som poctivo ťahal svoje lurky, veď záberov som mal viac ako on. Po pol hodine mi prišiel ďalší silný záber skoro na dopad, teraz od dúhaka, no opäť sa v dialke vypol. Chris pripísal druhú rybu a ja som sa rozhodol zmeniť DI3 sweep na rýchle Í-čko a odľahčiť zostavu. Posledných 40 minút sme už len driftovali a Chris ma efektívne držal mimo pásu popri brehu v ktorom ryby boli najaktívnejšie. Napriek tomu som už v čoraz kalnejšej vode na náveternom konci jazera, trochu štastne, ale predsa dostal potočáka na lurku. Chris sa rozhodol na konci urobiť ešte jeden manéver a plytkou zátokou obísť dva člny ktoré boli pred nami. Bolo asi 10 min. do konca a 7 metrov pred našim člnom sa spravilo masívne koleso od ryby. Okamžite som nahodil muchy a nestihol som ani dorovnať šnúru keď pstruh nasal mokru muchu na dopad. Krásneho potočáka nad 50cm som zdolal a skončil som s tromi rybami v kole na 11. mieste. Chris zapísal „len“ dve ryby čo bolo pre mňa prekvapením.
Spätne mi toto kolo však asi najdlhšie vŕtalo v hlave, a stále vŕta. Jednoznačne som mal byť odvážnejší zmeniť taktiku a skúsiť ryby pri hladine a nečakať na to či vymyslí dačo Chris. Bol som na mokro a sucho dobre pripravený. Bohužiaľ, človek po predchádzajúcich slabých dňoch začne hrať na istotu a tiež sme nemali možnosť ani jeden raz odskúšať túto techniku v tréningu a získať väčšie sebavedomie.
Po príchode na hotel som našiel trochu zmätene a nadšene obiehajúceho Kristiana medzi našimi izbami, ktorý mi oznámil, že dal 1tku na Mersey a že asi bude tretí v jednotlivcoch čo by bola bomba. Števo to s Palom prepočítavali a tak im to aj vychádzalo. V tomto kole ešte Kečup v jazernej agónii nedokázal dať rybu ani na Woods lake. Maťo dal 6 rýb na Meandery skončil parádne 6sty v kole, no a Števo počúvol moje inštrukcie, a na Little Pine a škótsku muchu dal 3 pstruhy a zapísal 9tku.
Po večeri zavládla radosť vo Francúzskom tábore ktorý nakoniec zdolal Čechov o jeden bod v tímoch pred tretími Španielmi, ktorým chýbali na titul 2 body. Neuveriteľne tesný výsledok. My sme nakoniec skončili v tímoch 9ti s čím nemôžeme byť spokojní. Opäť sa ukázalo, že hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenká a nechýbalo veľa a mohli sme byť oveľa vyššie. Na druhej strane sme mohli oslavovať Kristianove 3. miesto v jednotlivcoch a historický úspech pre slovenské muškárenie. Uspieť na druhom konci sveta v extrémne ťažkých podmienkach a pretekoch s tromi jazerami je výnimočný výsledok. Musím vyzdvihnúť aj 10. miesto individuálne u Maťa Klauča, to je takisto veľký úspech. Som šťastný a hrdý, že som mohol byť pri tom ako kapitán a člen tohto Slovenského tímu aj keď mi ostala trochu trpká príchuť po nie osobne vydarených MS.
Výsledky jednotlivcov:
- Howard Croston – Anglicko
- David Garcia – Španielsko
- Kristian Šveda – Slovensko
….10. Martin Klaučo
….36. Štefan Kováč
….69. Vladimír Ligda
….70. Igor Lukášik
NaHaaku 