Video – sušenie so Španielmi na Váhu

V júni som na rybách strávil pár dní so španielskymi priateľmi na našich riekach. Aj keď nejde o pretekárov, ide o zanietených muškárov, ktorí sú doslova posadnutí lovom na suchú muchu a dokonalým zvládnutím tejto techniky. Celodenné rybačky sa zväčša pretiahli do neskorého večera a na Váhu sme mali pár super večerov.

Video: Keď si prechytáte ryby okolo seba, musíte to skúsiť ďaleko na druhej strane 🙂

 

 

http://www.nahaaku.wordpress.com

Reklamy

Muškárske témy ktoré vás zaujímajú

Zdravím všetkých čitateľov a návštevníkov stránok http://www.nahaaku.wordpress.com.  Už je to pár rokov čo tento blog uzrel svetlo sveta a počiatočná bohatá nádielka pomerne základných informatívnych príspevkov k rôznym témam muškárenia vystriedali sporadické a viac “filozofické” príspevky smerované k muškárskemu pretekaniu, ktorému sa posledné roky intenzívne venujem. Doba sa mení, muškárenie a my všetci sa  vyvíjame, no nie je jednoduché sa vždy zorientovať v množstve informácií okolo nás.

Zaujíma ma preto čo zaujíma Vás, a chcel by som Vám dať do konca októbra 2017 priestor na muškárske otázky na ktoré chcete, aby som Vám odpovedal. Snažte sa byť čo najkonkrétnejší a pýtať sa čo najužšie cielené otázky. Ja sa posnažím buď ešte v októbri alebo postupne počas zimy odpovedať na čo najviac z nich.

Otázky posielajte emailom na nahaaku@gmail.com a prosím skúste mi napísať aj vaše meno.

Teším sa na Vás!

Vlado

http://www.nahaaku.wordpress.com

 

 

Majtrovstvá sveta 2017 Slovensko – Priebeh mojich kôl a krátke hodnotenie

Tohto roku som dostal tú česť reprezentovať Slovensko a loviť na MS tu na Slovensku. Úloha neľahká vzhľadom na to, že to boli prvé moje preteky tejto úrovne a hneď doma, kde sme vždy sledovaný z každej strany. Prípravu som absolvoval myslím poctivú a dobrú. Veľká intenzita viazania a tiež chytania pár týždňov pre MS. Takže nič som nenechal na náhodu.

Ubytovali sme sa na hotel a večer bolo jasné, že začínam na jazere.  Na druhý deň ešte oficiálny tréning, ktorý sme ale neabsolvovali. Namiesto toho sme išli prezrieť a finálne dohodnúť taktiku na jazero.

Prvý deň bol tu a ideme na to.

  1. kolo – Jazero Dedinky

Do lode idem s Juhoafričanom Dirkom, mojim dobrým priateľom, a ten mi hneď hovorí aby som kapitánoval celý čas. To mi vyhovuje, deň pred pretekom sme prešli jazero s tímom a verím, že sme si zvolili dobré miesta. O 8.30 sme odštartovali a ja som pozmenil pôvodný plán a vybral som sa smerom na ľavú stranu hrádze asi 100m od brehu, na základe informácii ktoré som dostal od rozhodcov, ktorí sledovali od rana hladinu a videli v tých miestach pohyb. S nami sa vybrali na moje prekvapenie iba dva člny. Ostatní šli k ostrovu na druhej strane jazera.  Trochu ma to udivilo. Asi po 15 minútach prišiel prvý záber hneď po dopade som zacítil jemné potiahnutie. Dal som mu pár rýchlych osmičiek a udica sa ohla. Prvý bol v sieti. Vietor sa stále točil a moja snaha bola stále držať loď a jazdiť do správnych miest. Toto mi prinieslo  za 40 minút 7 rýb a jednu som stratil pri zdolávaní. Ostatné člny okolo mňa nič neťahali, Dirk v člne som mnou tiež nič. Vravím si paráda taktika vychádza, 2 hodiny ešte pokojne dochytám pár rýb a bude to dobre. O 10,30 sa prediera pomedzi oblaky slnko a obloha sa začína zjavne trhať a ja citím, že sa to môže všetko zmeniť. Spravili sme dva drifty do rovnakých miest ale bez výsledku. Začínam zvažovať meniť z rýchleho íčka na DI3 šnúru. Najskôr však len priťažím zostavu, potom mením šnúru. Vedľa mňa Dirk stále bez ryby, no mal jeden kontakt. Po chvíli teda rozhodujem, že skúsime šťastie pod druhým brehom, kde mám 2-3 miesta a budeme robiť drift smerom na hrádzu. Problémom je ale pomerne silný vietor, ktorý navyše stále mení smer. Drifty sa nám moc nedaria, celé je to dosť rozhádzané.  Ja aj Dirk sa snažíme meniť hĺbky. Dirk má ďalší kontakt ale stráca rybu, ja som hodinu bez kontaktu. Po chvíli ťahá Dirk svoju prvú rybu na DI5, no zdá sa, že ryba prišla na dopad. Ja stále bez kontaktu. Zakaždým keď si nadídeme proti vetru a vytiahneme veslá a chceme začať drift však vietor otočí smer a berie nás niekde inde ako bol zámer. Nie je to dobré nevieme nájsť rybu, sme jediní pri hrádzi. Kolo dochytávame v úplnom rohu na pravej strane hrádze kam fúka vietor, no ani jeden z nás v lodi sme sa s rybou nestretli.

Výsledok : Ja 7 rýb – 10. miesto, Dirk 1 ryba

Po kole: ostatné člny našli ryby pri ostrove. Popravde celý rok sa tam nič nechytalo, ale ako to už býva teraz sa všetko zmenilo. Najviac sa nachytalo údajne paradoxne v poslednej hodine. Podľa všetkého takmer všetci lovili DI3 až DI5 a rýchlo ťahané bloby všetkých farieb, takže sa zdá, že sme všetci robili takmer to isté. Išlo hlavne o to stretnúť sa s rybou.

  1. kolo Váh v Liptovskom Hrádku

V autobuse mi oznamujú, že chytám temnú džungľu s rýchlym prúdom pod Mašou na čísle 21 a ja viem, že to bude náročné hlavne pri zvýšenej vode. Trať slušne poznám, veď som ju vytyčoval a 5 týždňov dozadu som miesto prechytal, keďže chlapi z tímu hovorili, že je to tam riadna bieda. Bol to jeden z tých top flekov ktorý sme nechceli nik dostať. Napriek tomu som kludný. Viem, že ryba tam je aj keď nie veľa. Našťastie predo mnou chytal Nemec a chytil len 3 ryby, vravím si mám nádej. Začínam v nátoku do hlbokej jamy. Za chvíľu mám 3 ryby, som kludný. Prvých 5 rýb ani jedna stratená, je to fajn. Pokračujem do prúdu vyššie. Tu je očividné, že voda nekompromisne viac valí oproti tomu čo som chytal pred MS. Viem, že je tam ryba, a aj ich dostávam na prút, no ryby sa mi nedarí zdolať cez veľký prúd. V rade mi padá 5 rýb, jednu mi supervisor neuznáva, keďže bola mimo úst. Myslím si, že bola ale platná, no nechce sa mi strácať čas a hádať sa preto rýchlo idem loviť ďalej. Pridávam ďaľšie 2-3 ryby. Pokračujem hore prúdom. Ochytávam hlavne zlomy a čakám ryby na začiatku prúdov v malej vode, kde možno ryby vytlačila veľká voda. Je to náročné, rýchle a všade okolo vodu zavierajú kriaky, neraz na ne pozabudnem a občas visím. Prichádzam na miesto  kde som pred MS chytil 5-6 rýchlych rýb ale vidím, že prúd je tak silný, že ho nie je možné prechytať. Nedal som tam ani šupinu aj keď som dobre priťažil. Pokračujem smerom nahor, miesta sú mi známe a priebeh rybačky je ako cez kopirák s priebehom pár týždňov dozadu. Najviac rýb nachádzam na zlome pod pláňou asi 20m pod páskou. Pridávam tam 6-7 rýchlych rýb a mám ešte 40 minút. Bežím opäť na miesto kde som začal. Podo mnou ostalo asi 30-40m neprechytanej hlbokej jamy. Chvílu sa zahladím či neuvidím nejaký krúžok, slnko je stále nižšie a celý štand je čoraz viac temnejší. Nič na pláni nevidno. Preto sa rozhodujem opäť ísť rýchlo po miestach kde som chytil ryby. Stihnem dochytať už len 2 ks, 2 mi ešte spadli. Z pod kriaku ešte vyplaším hlavátku okolo 50cm a končím s 18 rybami a 14. v sektore. Chlapi mi hovoria, že na ten flek je to super, no ja viem, že 2-3 rybky z tých čo spadli mohlo robiť rozdiel.

Po kole: v tretom kole Japonec 5ks, 4. Kole Bulhar 31ks!!! A v piatom Fín 9ks. Po celom preteku mi tento sektor stále vŕta hlavou hlavne keď Bulhar po mne 31 v 4. kole. Keď pozerám prietoky v čase MS pri mojom poobedňajšom kole prietok na Váhu z ničoho nič robí vlnku medzi 15.00 a 18.00 hod. a kulminuje o 3-4cm na výšku 77cm čo je o min. 8-9cm (70-68cm) vyšší prietok ako chytal v 4. kole po mne. Myslím si, že v úzkom toku na mojom fleku to mohol byť jeden zásadný faktor spolu s čistejšou vodou a lepším presvetlením v ranajšom kole.

  1. kolo Orava

Na Orave to bolo prosté, čím nižšie číslo, vyššie hore prúdom, tým lepšie. V strede sektora sa našlo pár dobrých štandov a hore tiež pár negatívnych. Spodok bol isto najhorší. Mne v autobuse hlásia č. 28 a ja sa len pousmejem…čaká ma ďaľšia „čerešnička.“ Predo mnou v prvom kole 0 a potom 4 ryby, hore sa chytá 30 a viac. Živým však nádej, že nájdem pár lipňov ktoré sa púšťali s cieľom dorovnať aspoň trochu rozdiely medzi štandami. Voda tečie stredne prikalená. Info mám veľmi presné, a tak od začiatku prekopávam celý široký prúd na začiatku štandu hore dolu. Okrem jedného lipňa v prvej minúte a jedného malého po hodine, ani ťuk. Zahajujem plán B, pokúsim sa chytať jalce na konci štandu. V broďákoch si dám beh min. 500-600m super dlhým štandom na jeho úplný koniec. S Peťom Tomkom, ktorý ma na Orave sprevádzal počas preteku, sme pred kolom vybrali pár miest kde vieme, že jalec je a dohodli taktiku. Po chvíli mám prvého jalca z brehu na konci ostrova a pár malých. Potom však nič. Rýchlo bežím nad ostrov, kde musím prebrodiť asi 120m vody od pásu po vyše kolien, na úplne druhý breh. Dávam tam 5 jalcov, z každým 120m tam a späť v rýchlom tempe. Trénovaný som si myslím celkom dobre ale stehná mi horia ako po časovke na bicykli do vrchu. Je to drina, dýcham ako po sprinte na 200m, ale myslím na tím. Ďalšie ryby však neprichádzajú, ostáva mi hodina. Vybrodzujem a idem ešte skúsiť predchádzajúce miesto na konci ostrova. Dávam ďaľšieho jalca, mám 8 rýb, ale na tom mieste je to všetko. Ostáva mi ešte dlhá pláň, ponad ktorú ide pešia lávka. Z nej je vždy vidno jalce. Bežím teda ďaľších 300m naspäť proti prúdu po brehu do stredu štandu a brodím namáčajúc spodok vesty, aby som sa dostal na dohod. Skúšam aj mokro aj sucho. Záber ale neprichádza, asi som bol príliš blízko a jalec zmizol. Pozerám hore vodou mám ešte 25minúť. Brodím teda asi 80m vo vode nad pás, potom von z vody a po brehu ďaľších 50m. Dlhými hodmi s dvojitým ťahom sa snažím ochytávať druhý breh. Mením ešte posledný krát muchy, no bez kontaktu. Je to frustrujúce, no také sú občas preteky. Aby mi nebolo dosť tak pri šplhaní hrádzou po kole sa mi šmykne a dám si držku :), a mierne zablatený s narazeným stehnom a pomerne unavený prichádzam k autu kde ma čaká Peťo s rozhodcom. Sparťan race zavŕšený. 8 rýb stačí na 23. miesto v sektore. Je to zlé, ale čo sa dá robiť. Cítim na sebe, že som dal do toho veľa a fyzicky to bolo naozaj náročné, vo vode aj mimo nej som najazdil kilometre.

Po kole: Po kole na Orave sme sa rozprávali s Mirom Antalom či som OK. V princípe som to nebral nijak tragicky, ale poobede som cítil kolo v nohách. Mali sme poobede voľno tak som ho využil na oddych.

Američan v 4. Kole 16 rýb (20. miesto v kole), okolo ostrova pravdepodobne našiel lipne na štande dolu pri ostrove. Jeho najväčšia ryba tomu nasvedčuje. Tam som ich nehľadal, keďže sa ich na MSR pred MS tam chytilo veľmi málo a v prvom kole údajne chytal pretekár iba tam bez ryby. Orava je obrovská a ja som sa rozhodol inak. Informácie o tom čo kto tam nachytal, ale nemám presné, takže neviem ako to bolo. V poslednom 5. kole 3 ryby.

  1. Kolo Belá

Pokračujem teda ďalej v preteku a čaká ma kolo na Belej. Z Belej som mal trochu rešpekt, vie byť dosť nevyspytateľná, ale som dobre pripravený, muchy máme dobré. Dostal som štand č. 19, je to cca 300m nad kempom vo Vavrišove. Približne som vedel do čoho idem a vedel som, že to nie je tragédia ale ani žiadna výhra. Nakoniec v štande nemám ani bralo v ktoré som dúfal pretože tam ryby bolo dosť. Štand mi začína presne pod ním. Pred pretekom som prešiel celý flek s rozhodcom, ten mi vysvelil, kde sa chytali ryby a tiež kde nie. Zhodovalo sa to s tým čo o štande viem. Predomnou 17-8-6 rýb, niečo ešte padlo. Ryby sa chytali podľa očakávania iba v očividných miestach. Viem, že to bude náročné. Našiel som tam aj jedno odklonené skryté rameno do ktorého nakuknem no v peknej pláničke som žiadnu rybu nevidel a ani nevyplašil. Cca 15 min. do preteku som si sadol na pásku na konci štandu, kde som mal časť nátoku do pláne  s peknou ale krátkou jamkou a čakal som na pokyn. Nasadil som suchú s nymfou. Taktika bola vždy nádejné miesta presušiť, potom ľahká nymfa a potom ešte priťažiť. Na tretí hod som zdolal prvého lipňa okolo 30 cm na nymfičku a tak pokračujem a prechytávam za kameňmi očko po očku v rýchlom prúde. Na druhej strane mi po suchej vyšiel 2 razy malý ale mierový lipník no nedobral a nedostal som ho ani so zmenenými muchami. V ďaľsom očku sekám hraničného lipníka, ktorý mi však padá 10cm pred podberákom. Rýchlo s nymfami prechytávam prúdnaté miesto, kde nik predomnou nehodil ale bez záberu a tak idem do miesta kde údajne všetci strávili najviac času. Je to plánička končiaca hrádzkou z kameňov, ku ktorej pristupujem veľmi opatrne a na suchú s nymfou prechytávam dôsledne koniec pláne. Chytám pár malých rýb a opäť mi jeden hraničný lipník padá z nymfy pred podberákom. Celú pláň prechytám podľa taktiky ale nemám ani škrabanec. Prvá hodina sa končí a ja viem, že mám ešte jedno dobré miesto kde sú ryby. Na výplave rýchlej pláne sa robí rigol a na hrane na sucho dávam druhého Lipníka. Dostávam info, že okolo mňa sa moc nechytá. Z tohto miesta však na sucho ani nymfu už nič nedostanem. Čas zrazu letí veľmi rýchlo a ja mám stále len 2 ryby. Prichádzam k nádejnému miestu a za chvílu mám v prúde tretiu rybu. Prechytávam prúdnatú časť, s jedným nepremeneným kontaktom, no potom zrazu prichádza 15 minút kedy trhám asi 10 múch a neustále motám. Prerábam niekoľko nadväzcov v rade a začínam byť nekľudný, no snažím sa koncentrovať. Za prúdom pri brehu je krík ktorý robí pod sebou tíšinu a to je presne to miesto okolo ktorého sa ryby držia. Na hrane prúdu a tíšiny vidím jeden krúžok. Po chvíli dávam suchú a jedného lipníka zasieťujem, mám štyri. Hrana sa zle prechytáva, rýchly prúd mi suchú takmer okamžite strháva napriek dlhému nadväzcu a preto celé miesto podbehnem a chytám proti vode, chytám takto na rozhraní 4 ryby, jeden z toho je 19,5 cm, mám teda sedem. Rozmýšľam čo ďalej, ostáva mi 45 minút, mám ešte asi 40 metrov štandu hore vodou ale tam je to rýchle a nezmysel. Zbadám však, že na spomínanými kríkmi na druhej strane prúdu sa voda láme a robia sa tam dve rýchle očká. Tam  pod kríkmi isto dáky lipeň bude stáť. Je to však riskantné, lebo prúd tam valí a neviem, či sa dostanem dosť rýchlo pod kríky a či nezavadím. Po dvoch hodoch mám nevýrazný kontakt, je ťažko rozlíšiť či je to krík alebo ryba, potiahol som jedného lipňa okolo 30 cm, ten sa vratíl späť pod krík. Ďalší hod opäť slabý kontakt rovnako veľký lipeň sa točí dolu prúdom, snažim sa ho ubrzdiť ale padá. Nadávam. Dám ďalší hod a v oblúku to berie ďalší lipeň. Toho konečne zdolávam, mám osem. Kríky už viac rýb nedali. Skúsil som ešte 5 hodov suchou pod kríkmi kde som pred tým chytil ryby ale nič už nevyšlo. Rozhodujem sa vrátiť späť na koniec štandu mám 20 minúť. Po ceste sa opäť na päť minúť zastavím na ukážkovom mieste ale zas mi nič nedalo, idem teda skúsiť jamku na konci. Najskôr 5 hodov ľahko z kraja, potom tam priťažím koncovú nymfu a snažím sa ísť hlboko. Tri hody dva lipne okolo 30cm sú zapísané, mám desať. Ten druhý mi zachytáva pri podoberaní koncovú muchu a odtrhnem. Mám 8 minút, drúhý francúz je tiež trhnutý, tak rýchlo preväzujem. Dva hody a nad hlad hladinu vyskočí mierový lipník a padá, škoda. Pokračujem no zas zavadím (možno záber) a trhnutím prichádzam o cely nadväzec. Mám dve minúty to už naviazať nestinhnem. Beriem suchú a mierim rýchlo na druhú stranu cez veľký prúd kde mi vyšiel ráno jeden lipník, no toho už nepresviedčam. Je koniec 10 rýb a 6tka v sektore.

Po kole: v piatom kole  po mne 3 ryby. Ako vždy jedna rybka vie urobiť rozdiel. 4rka v sektore hneď za top 3 bola v mojich silách.

  1. kolo Poprad

Presúvame sa na Poprad vo Svite a ja verím, že dostanem konečne miesto, kde je rýb viac a trochu si napravím náladu. Dostávam č. 18 a predchádzajúce výsledky neveštia opäť nič optimistické, 11-4-0-3 ryby, iba pstruhy a jeden lipeň. Štand v druhej polovici jám pod včelínmi bez splavu, očividne moc rýb tam nebude. Nálada sa moc teda nenapravila, ale už som si na to zvykol. S Mirom sme miesto prešli, nastavili sme taktiku a ide sa na to. Počas obhliadky som videl jednu rybu zazbierať na výplave. Dám súchú s nymfou a idem rovno za ňou. Zbieham ku kamennému valu  priamo v ktorom sa robí niekoľko očiek. V hlave mi chodí, že to skúsim aj tam prechytať. Myslím si, že tam isto hocikto nehodil. Miro mi to len potvrdí, nech sa tej časti povenujem. 5 hodov a z očiek kde určite nik predomnou nehodil mám dve ryby. Potom z výplavu ešte jednu a za 10 minút mám tri. Schádzam nižšie a postupne prechytávam hlbšie miesta so suchou s nymfou a potom už len s nymfami. Pod brehom som našiel jedného lipníka a pod kaskádou dúhaka. Pokračujem postupne do ďaľšej jamky no chytám len mini dúhačiky a malé potočáky. Skúšam ľahko i ťažko no okrem jedného potočáka ktorý vyšiel do suchej, nemám kontakt. Miesta kde jedine môžu byť ryby mám prechytané. Skúsim im dať oddych, zbehnem na konciec štandu kde mám pekné žblnky po kolená no očividne tam lipne nie sú, iba malé dúhačiky. Padá rozhodnutie na posledných 50 minút zobrať ťažké strímre a ísť jamami dolu vodou a drgať ich po dne. Nastupujem na úplný začiatok na páske a vediem strimríky popri skalách v pene. Na tretí hod prichádza prvý záber, ale ryba mi z jemnejšej udice padá. Miro mi kričí, že videl ako mi za tým idú dva potočáky. Ďaľších pár hodov mi dáva z peny dúhaka. Pokračujem do pomalších tôní, kde cítim občas drganec a zrazu záber a vidím na nadväzci trepať sa dubletu potočákov. Z koncovej padá, druhého sieťujem a mám sedem rýb. Takto pokračujem ďalej. V skalách v kaskáde, kde som na začiatku dal ryby, dostávam ďalšieho pekného potočáka, a ešte jeden mi to len lizol. Na konci jamy prichádza ešte jeden a mám deväť. Očividne sa mi zdvihol aj moral. Mám posledné minúty a bežím skúsiť ešte raz do hornej jamy, kde mi padá ešte jeden potočák, škoda. Nakoniec mi strímer dal 4 ryby a ďaľšie 4 mi padli. Všetko záviselo ako sa sami chytili. 9 rýb a 13tka v sektore. Opäť ťažký štand.

 

Na záver žiadne obhajoby mojho výkonu. Fakty ukazujú, že som dostal pri mojich prvých MS dosť trpký kokteil veľmi náročných štandov. Pozitívom je, že sa mi podarili chytať výsledkovo nadpriemerne a počas celého preteku tam bola konzistencia výkonu. Otázka stále visí najmä nad Oravou.

Aby sme uspeli na takomto podujatí musíme byť celý tím perfektne pripravený, táto príprava sa musí stretnúť s príležitosťou v podobe dobrých štandov a nakoniec každý musíme urobiť viac správnych ako nesprávnych rozhodnutí v jednotlivých kolách. Je to náročný proces a určite nie vec šťastia a náhody. Myslím, že 4té miesto, akokoľvek to niekto môže považovať za sklamanie, sme dosiahli napriek tomu, že sme losovali skôr ťažšie (priemer a podpriemer) štandy a určitou nevýhodou bola určite mohla byť aj dodatočná kontrola od supervisorov. Náš výsledok tak nebol vec náhody.

Práve naši českí priatelia spravili tabuľku pravdy pre všetky sektory a štandy, tabuľka tu. Aj keď sa dá nad takouto štatistikou polemizovať, vzhľadom na množstvo premenných, je to určitý ukazovateľ či výkonnosti pretekárov ako aj samotných štandov.

Ja som len narýchlo prešiel niekoľko štandov nášho tímu a musím konštatovať, že 90% štandov sme všetci z tímu chytali nadpriemerne. Zhodli sme sa všetci, že na riekach nám chýbalo pár kvalitnejších losov, no opäť kľúčovým a rozhodujúcim bolo jazero, s ktorým ako tím zas nemôžeme byť spokojní.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Ďakujeme za nepochopenie. Usmievajme sa prosím!

Pravdepodobne nikto kto pozná rieku Váh na Borovej Sihoti pod sútokom s Belou a pozrie si pár fotiek dolu, neostane ľahostajný tomu čo sa v tejto lokalite práve udialo a deje pred našimi očami.

Je kriticky dôležité si uvedomiť, že toto nie je problém rybárov a pár ochrancov, ale problém nás všetkých. Vzájomné obviňovanie nám tu nepomôže, a nemá zmysel. Naša spoločnosť ako celok potrebuje nájsť novú cestu a znovu nabrať sily a múdrosť, aby sme predchádzali tak zásadnému a hlavne nezmyselnému zásahu ako sa udial v tejto jedinečnej a dovolím si tvrdiť jednej z najkrajších častí rieky Váh na Slovensku medzi mestami Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok.  Umožnili sme vzniknúť dielu ktoré nemá absolútne žiadny prínos pre ľudí z hľadiska energetiky, riešenia otázky obnoviteľných zdrojov a ani z hľadiska ekonomického. Bohužiaľ odobrili sme ďalšie dielo malej vodnej elektrárne, mimochodom už štvrté tohto druhu na 10 km rieky Váh, ktoré naopak zásadne negatívnym spôsobom ovplyvňuje ekosystém danej lokality, jeho kolorit, obrovským spôsobom limituje možnosti rekreačného a ekonomického rozvoja. Strácame ďalší dôležitý kus skladačky ktorý dlhodobo spríjemňoval a skvalitňoval život miestnych ľudí a predstavoval bohatý potenciál k rozvoju lepšieho života ak by sme rieku a prostredie ako spoločnosť vedeli ochrániť, využiť  a kultivovať s rozumom.

Martin Seligman, uznávaný americký psychológ zaoberajúci sa pozitívnou psychológiou, a spokojnosťou života človeka, ktorý radí a pomáha vládam v krajinách ako Veľká Británia, Francúzsko alebo Austrália merať a zveľaďovať kvalitu života ľudí, sa vyjadril, že je presvedčený, že „ekonomika musí nevyhnutne slúžiť kvalite života a spokojnosti spoločnosti a nie opačne.“  Zároveň dodáva, že ak vlády a ľudia sú zameraní a merajú nesprávne ukazovatele ako napríklad HDP pod domnienkou, že práve rastúce HDP v krajine zvýši spokojnosť a šťastie jej ľudí, väčšinou robia nesprávne rozhodnutia a nedosiahnu ani jedno ani druhé a spoločnosť degraduje. Naša vláda a my jednotlivci v slovenskej spoločnosti sme sa až príliš zamerali na ekonomické dobiehanie vyspelých krajín a hľadanie krás a uspokojenia za hranicami. Mal to byť katalyzátor a ukazovateľ našej kvality života a šťastia. Po takmer troch desaťročiach transformácie sme tu doma ale ostali akosi v slepej uličke; ekologicky, kultúrne a hodnotovo zmätení.  Mám pocit, že mnohokrát prestávame vnímať a byť schopní rozpoznať a identifikovať čo prináša prospech spoločnosti a čo náš život robí zmysluplný a plnohodnotný. Naša pozornosť bola odklonená na príliš jednostranné aktivity a ciele, ktoré sa dnes už očividne prejavujú rozsiahlym zásahom do životného priestoru ľudí, ekosystému a nakoniec medziľudských vzťahov a vzťahov obyvateľov k prírode. Z toho všetkého nakoniec čerpá len úzka skupina jednotlivcov, no ako celok naša spoločnosť a prostredie v ktorom žijeme chátra.

BBC pred pár rokmi natočila dokument kde vypočítali koľko ľudí dokáže uživiť naša planéta . Ak by všetci ľudia konzumovali vodu, jedlo a palivo ako priemerný občan v Rwande, Zem by uživila približne 15 mld. ľudí. Ak by každý konzumoval ako priemerný Američan, uživila by 1,5 mld. Dnes na Zemi žije viac ako 7,5 mld. ľudí, to znamená, že sme na pol ceste k životu v Rwande. Čo je ešte viac ohromujúce je, že svetová populácia 7,5 mld. je približne 10% z celkovej odhadovanej populácie ľudí ako ich poznáme, ktorá obývala planétu za posledných 150tis. rokov, najväčia aká kedy na planéte Zem bola. Odhady hovoria, že do roku 2050 nás tu bude 11 mld. Je preto nevyhnutné si uvedomiť výzvu ktorej ľudstvo čelí, výzvu ochrany a obnovy prírodných zdrojov akej čelí naša krajina a to kam úsilie našej spoločnosti potrebujeme nevyhnutne smerovať ak chceme vytvoriť vhodné podmienky pre život ďalších generácií po nás v priestore na ktorý dnes máme dosah, a ktorý formujeme svojou činnosťou.

Či sa nám to páči alebo nie, v súčasnom systéme individualizmu a moci veľkého kapitálu, snahy a tlak o využitie prírodných zdrojov a priestoru na ekonomické účely budú len narastať. Netreba to však vnímať ako neprekonateľný problém, ale skôr ako príležitosť pre nás prebrať iniciatívu, a vytvoriť celospoločenský tlak na všetky zložky spoločnosti. Začať spoznávať súvislosti v prírode a kultivovať prostredie a využívať dostupné technológie tak aby zabezpečili jeho prirodzené fungovanie a obnovu a zároveň aby sme v prírode nachádzali zdroj poznania ako jeden zo základných pilierov pre rozvoj fyzicky, psychicky a kultúrne zdravej spoločnosti. Učiť sa môžeme všade okolo nás, na miestach a krajinách, kde vplyvy ktoré na nás ešte len čakajú už zažívajú ľudia v dnešnej dobe.

Všetky významné mestá boli vybudované na riekach pretože rieka odjakživa prinášala život. Rieka je neodmysliteľná súčasť nášho životného priestoru, formuje ho, vyživuje a osviežuje. Dnes sme to my kto nakoniec formuje rieku a prostredie svojou aktivitou. To ako vnímam rieku ja, a aký nenahraditeľný význam pre nás ľudí má, som písal v predchádzajúcom blogu, Naše Stromy Života.  Bolo by naivné si myslieť, že jej ochranu ale zabezpečí za nás niekto iný, osamotené organizácie alebo vláda plná ľudí závislých na financiách ktorí sa trasú za akýmikoľvek aj špinavými peniazmi, tak ako alkoholik v núdzi za fľaškou lacného a kyslého jablkového muštu. Tiež by bolo naivné si myslieť, že ju ochránime pasívnym prístupom, tým že ju zamkneme za pomyselnú nepreniknuteľný ostnatý drôt a kľúč zahodíme niekam ďaleko a tým veci vyriešime. Vláda nám pod tlakom môže pripraviť „pôdu“ na kultiváciu priestoru, ale bude to spoločnosť, my, kto rozhodne ako s týmto priestorom naložíme, či aktívne pristúpime k jej formovaniu alebo dovolíme aby nás vytlačila úzka skupina ľudí so svojimi vyššími ale často jednostrannými záujmami.

Na Slovensku nie sme v beznádeji. Príkladom nám môže byť napríklad rieka Orava, ktorá získala štatút chránenej krajinnej oblasti, zastrešená niekoľkými legislatívami národného a európskeho významu čo je veľkým prínosom. Napriek tomu trpí našimi zásahmi zo súčasnosti i minulosti a zatiaľ si dovolím tvrdiť, že sme neodhalili jej plný potenciál. (Krátky zaujímavý dokument o tejto rieke od TV DK nájdete tu). Všetkých tých ktorí sa nadchýnali v posledných týždňoch nad tým, že na Novom Zélande dali jednej rieke a celému údoliu nedávno práva občana (článok tu), medzi nami po viac ako 140 ročnej iniciatíve a boji domorodcov, a predbiehali sa s výrokmi o tom, že na Slovensku sa to nemôže stať, že sme zaostalí, musím poopraviť.  Orava je podobný príklad, trochu iné slovíčkovanie, no máme ho tu už niekoľko rokov, len bohužiaľ nám Slovákom to nejak uniklo, lebo to nikto nezverejnil ako bombastický článok na sociálne siete. Pozitíva sa u nás moc nenosia a pritom pozitívnych príkladov by sa dalo nájsť určite viac. Mohli by sme na nich stavať celoplošnú iniciatívu pre realizáciu vhodných foriem súžitia a kultivácie prospešných pre ľudí  a rovnako aj pre ekosystém. Inak sa bude označenie „chránená prírodná oblasť rieky Orava“ a jej podobné rovnať len marketingovej nálepke ala „CE, ISO“ na dovážanom hovädzom mäse z Brazílie.

Nebuďme utopisti a pozerajme sa na svet reálne. Náš životný priestor v strede Európy je príliš malý na tvorbu divokého, izolovaného a nedotknutého prírodného celku, ale je dostatočne veľký, rôznorodý a bohatý na vytvorenie zmysluplného kultivovaného priestoru so svojimi pravidlami, kde na jednom mieste môže žiť a prosperovať človek a príroda v harmónii. Človek je jedinečný tvor s darom myslieť, kreovať a vytvárať úžasné veci, tak ako žiadny iný tvor na zemi. Vieme skladať symfónie, variť skvelé jedlá, maľovať obrazy, vymýšľať nadpozemské príbehy, manažovať obrovské firmy s tisíckami ľudí, stavať úžasné stavby, lietať, komunikovať krížom cez celý svet, či letieť do vesmíru. Skutočne si ideme nahovoriť, že toto je to najlepšie čo na Slovensku dokážeme? Naša životná úroveň a príležitosti učiť sa sú lepšie ako kedykoľvek predtým. Ak zacielime svoju pozornosť a úsilie na aktívnu ochranu prostredia formou zmysluplnej kultivácie pre prospech nás všetkých, určite si poradíme so všetkými výzvami doby. Som presvedčený, že sa to oplatí, že dopyt po zdravom a kultúrnom životnom prostredí u nás je obrovský a rastie. Ja ho vidím medzi ľuďmi všade naokolo, len mu musíme vytvoriť priestor a podmienky s jasnými pravidlami. Ľudia budú nasledovať, máme to totiž v génoch. Môže to byť chýbajúci zmysel pre našu spoločnosť , ktorý nás všetkých nakoniec učiní bohatšími, kultúrnejšími a pokojnejšími navonok i z vnútra. Jednoduchý návod alebo tlačítko na túto instantnú premenu myslenia a existencie však neexistuje, potrebuje ju každý nájsť a vypestovať v sebe samom, začať konať, ísť príkladom ostatným a veriť, že naše úsilie zlepšovať prostredie nakoniec prispeje k lepším vzťahom a plnohodnotnejším životom ľudí okolo nás. Potrebujeme svet ktorý sa viac priblíži k opisu úspechu od JJ Virgin: úspech znamená pre mňa zanechať svet lepším ako som ho našla.

Dnešná doba nám dáva šancu tak učiniť. Môžeme sa poučiť z našich chýb, ešte to nie je koniec sveta. Stále nie je neskoro začať pracovať na správnych veciach.

ww.nahaaku.wordpress.com

Na potulkách okolo Váhu v Liptovskom Mikuláši v zime.

2 1

Naše Stromy Života

Príroda ponúka množstvo stromov života a je na nás aby sme ich objavili, rozumeli ich zmyslu a významu a starali sa o ne.

STROMY(2)

Silná, čistá a zdravá rieka plná života je pre rybárov to čo Strom Života pre obyvateľov drsného miesta v Keni. Poskytuje nám útočisko na oddych, priestor na nabranie nových fyzických aj psychických síl a ochranu pred každodenným páľavou starostí. Je zdrojom nevšedných vzrušujúcich zážitkov, pokoja, inšpiráciou, miestom kde čas prestáva existovať. Len bohatá a živá rieka sa môže stať zdrojom vyššieho poznania a priestorom pre skutočný ľudský pokrok.

Obávam sa, že naše stromy života stále konzumujeme ako balenie čokolády. Úplne sme neporozumeli ich významu. Vyhradili sme si výlučné právo na ich užívanie, nadmerne žneme ich plody a dokonca v množstve prípadov pomyselným stromom života utíname konáre ktorými si kúrime v chladných nociach. Takto oslabené však stromy života strácajú svoju silu, strácajú to všetko čím sú pre nás tak dôležité a potrebné. Ako slabnú oni, slabneme a chátrame i my. Strácame miesto oddychu, miesto kde čerpáme energiu a inšpiráciu. A tak putujeme životom stále vyčerpanejší, chudobnejší a prázdnejší pretože sa nemáme kam ukryť pred páľavou našej doby.

Kondícia a kvalita našich stromov života začína zodpovedným prístupom každého z nás. Poznajme ich, vážme si ich hodnotu a buďme k nim o niečo zodpovednejší v novom roku.

http://www.nahaaku.wordpress.com

10 POZNATKOV zo SEZÓNY 2014

Sezóna 2014 bola pre mňa plná kontrastov, rýdzo rybárskych, ale aj pretekárskych, či trénerských. Priniesla mi tak úspechy a veľa krásnych zážitkov ako aj neúspechy, nové poznatky, a len mi potvrdila niekoľko myšlienok, ktoré sú tu s nami odjakživa.

 2014

  1. Keď dáš, dostaneš. Odmena je však niekedy inde a v inom čase ako by si pôvodne čakal.
  2. Ak nemáš červy-glajchy, tak na preteky na Dunajec do Polska radšej nechoď 🙂
  3. Aj keď vydáš maximálne usilie v príprave, neznamená, že sa neocitneš na úplnom dne.
  4. Nymfový nadväzec s dvomi muchami je minimálne tak účinný ako zostava s tromi.
  5. Po štyri hroty v topánkach na brodenie nestačia 🙂
  6. Vysoké ego je v pretekovom muškárení prekážkou, a predpokladom pádu. Pokora a ochota počúvať a zlepšovať sa je naopak predpoklad napredovania a úspechu.
  7. Nebojuj iného vojnu.
  8. Rovnako ako je treba neustále experimentovať s novinkami, netreba zabúdať na staré a osvedčené muchy a techniky.
  9. Efektívne nymfovať sa dá aj s podstatne ľahšou zostavou ako by si si mohol myslieť. Základ je technika a detaily.
  10. Čo nie je zakázané je dovolené alebo ako sa z rybárov stávajú politici alebo “keď sa dá, klepnime si každú vychádzku po styri. Veď zákon sme neporušili.”
  11. Bonus – Očakávaj neočakávané.
  12. Bonus -Začiatočnícke šťastie naozaj existuje. 🙂

Rýchly prierez mojej sezóny 2014:

V roku 2014 sme tím Liptovský Mikuláš A dosiahli historicky prvý titul z prvej ligy LRU mucha pre MOSRZ Liptovský Mikuláš.

Po asi 15 rokoch som si opäť zachytal na Majstrovstvách SR jednotlivcov. Na domácej vode v LM mi to vydalo na konečné umiestnenie 6.

Po dvoch rokoch intenzívnej prípravy sme s juniormi absolvovali MS v Poľsku, kde sme si vypili kalich horkosti a skončili 8smi z 9 tímov. Verim, ze sa z toho otrepú.

Na pohárovom preteku v Tvrdošíne mi nádejne rozchytaný pretek na celkové 1. miesto prekazila búrka, ktorá neumožnila odchytať posledné 4. kolo. Tak som skončil druhý. Tá istá búrka vzala život mladému poľskému juniorovi, ktorý pretekal z druhej strany Tatier a zmietla ho prívalová vlna. Týždeň predtým sa tešil ako vicemajster sveta v tímoch. Česť jeho pamiatke. 😦

Tohto roku som mal možnosť sprevádzať mladého nadšenca z Mexika. 5 hodov po tom ako som mu ukázal ako chytať na CHaP v Bešeňovej zavesil a následne zdolal dúhaka 65 cm. Začiatočnícke šťastie naozaj existuje. 🙂

….a mnoho iného.

http://www.nahaaku.wordpress.com