Je podberák potrebný pre súčasného muškára? Potrebujeme ho len na veľké ryby, na ktoré naše ruky nestačia? Je vôbec nevyhnutný pre šetrné zaobchádzanie s rybou alebo nám na tom nezáleží?
Toto je len niekoľko otázok z množstva iných týkajúcich sa používania podberáku, na ktoré by si mal uvedomelý novodobý muškár nájsť jasné odpovede. Športové ponímanie muškárenia, voľný prístup k informáciam, nové úspešné techniky lovu, nové účinnejšie vzory múch a pomerne veľká naivita lipňa, dovolím si tvrdiť našej najlovenejšej a najpopulárnejšej riečnej ryby v rámci muškárenia, toto všetko spôsobilo, že množstvo rybárov dokáže chytiť na dobrých revíroch dvadsať ale aj päťdesiat a viac rýb za deň. Faktom na Slovensku je, že čoraz viac muškárov sa naučilo chytať ryby doslova v masách, malé aj veľké bez rozdielu, a tento lov aj pravideľne vyhľadávajú. A všetci sme si na tento prístup nejak zvykli a zvykli sme si aj na to, že prevažne malú rybu, ktorá tvorí drvivú časť úlovku za deň, nepotrebujeme a ani sa nám nechce vyloviť pomocou podberáku. Veď komu sa chce otravovať s podberákom každú chvíľu, keď je tých malých toľko veľa. Nie je to fenoménom len Slovákov. Aj v Írsku som zažil na pstruhovom jazierku v Dubline, že jeden skúsenejší muškár a zároveň aj náruživý pretekár sa ma spýtal na čo mi je môj malý riečny podberák na jazere. Väčší jazerný podberák som nemal a tak som ho používal po celý čas aj napriek tomu, že nie vždy to bolo najpohodlnejšie. Vylovoval som ním všetky pstruhy až na pár výnimiek, ktoré sa mi do neho nevošli a ušetril som rybám veľa stresu ,rán a sebe možno pár múch.
Ak sa aj pozrieme na muškárske videá na webe, je zaujímavé sledovať rybárov po celom svete ako sa pýšia zdolávaním veľkých rýb so šťastným koncom v podberáku a následne v ďaľšom prestrihu tie malé len nechajú bezmocne vyskákať na silóne pri nohách, chytia ich do dlane a pritom sa neunúvajú ani len omočiť si predtým ruku. Ako keby si človek neuvedomoval, že aj tie veľké ryby boli raz malé, a že podberák môže mať aj významnú ochrannú funkciu pre príliš často lovenú rybu.
Úplne prvým a neraz aj jediným argumentom, ktorým sa odôvodňuje používanie podberáku alebo aspoň omočenia si ruky je ochrana pred mechanickým poškodením ryby popálením alebo zotrením ochrannej vrstvy slizu na jej povrchu. V dnešnej dobe zvýšeného tlaku na rybárske revíry je ale dôvodov prečo vylovovať všetky ryby do podberáku oveľa viac. Ten istý lipeň na muškársky vyhľadávanom toku môže byť chytený aj desať a aj viac krát za sezónu, čo pri neopatrnom zaobchádzaní môže znamenať aj jeho poslednú. Navyše je dnes už dokázané, že ryba pri chytení zažíva veľkú mieru stresu, ktorý v kombinácii s prílišným unavením môže viesť až ku jej úhynu.
Správnym použitím podberáku môžme uvoľniť rybu bez akéhokoľvek dotyku (aj s pomocou hákov bez protihrotu), výrazne môžme skrátiť dobu zdolávania, ale aj upokojiť samotný jeho priebeh a tak možme predísť prílišnému fyzickému ako aj psychickému vysileniu ulovenej ryby. Takto rybám dávame väčšiu šancu prežiť a dorásť do väčších rozmerov. Myslím, že vyjadriť aspoň takto náš rešpekt a úctu k všetkým rybám našich vôd je to najmenej čo pre ich ochranu môžme urobiť. Nakoniec sa nám to v neposlednom rade vráti v krajších a väčších úlovkoch v budúcnosti. A to podľa mňa určite stojí za to!
NaHaaku 