Juhoafrická republika plná muškárskych prekvapení 2/2

Krátka zastávka na jazerách Eikendal

Na druhú, ale kratšiu muškársku vychádzku sme sa s Markom vybrali v strede týždňa zachytať na dva rezervoáre, ktoré sa nachádzali len päť minút autom od Markovho domu v Summerset West. Jazerá sa nachádzajú v areáli vinárskej farmy Eikendal Vineyards, kde Philip, Markov švagor, má v malej dreveničke svoj muškársky obchod. Philip v zime využíva možnosť zarybniť jazerá pstruhom dúhovým a potočákom a tak si rozšíril svoj biznis o jazerá a predaj denných povolení na lov cez zimu keď sú rieky uzavreté. Muškár si v prípade záujmu môže privlastniť pstruha za štandardnú cenu za kilogram. V jazerách sa nachádzajú aj iné druhy rýb ako tilapia, black bass alebo amur, ktorý má za úlohu pozierať pomerne silne rozbujnenú vodnú vegetáciu v jazerách.

Mark si stihol ešte pred výletom naviazať niekoľko krvavočervených bobíkov a mohli sme vyraziť. Našou úlohou bolo vyloviť niekoľlko pstruhov, ktoré Philip postupne odpredával miestnym zákazníkom a tak si aspoň čiastočne kompenzoval investície do osádky jazier. Pstruhy v jazerách, ktoré sú určené na zavlažovanie viníc v teplej vode cez leto neprežijú a tak všetky museli do decembra ísť von z vody. Bol to typicky letný slnečný deň s vytrvalým extrémne silným vetrom, ktorý takmer znemožňoval akékoľvek chytanie. Podmienky boli naozaj tažké a tomu zodpovedal aj náš konečný výsledok. Každý sme za 2 hodiny chytili po jednom dúhaku približne 55 cm a každý sme ešte jedného stratili.

Kým Mark to vytrvalo skúšal s ťažkou šnúrou a krvavými bobíkmi, ja som zas lovil so suchou šnúrou a tandemom malého tungstenového čierného strimríka na konci nadväzca a na prívese s čiernym pakomárom. Obe ryby mi nakoniec zabrali na tmavého pakomára. Podvecer sa vietor začal trošku umúdrovať, ryby začali byť o poznanie aktívnejšie na hladine, no to sme už museli ísť späť. Odchádzal som však s presvedčením, že sa na toto miesto ešte raz vrátim.

Späť do mesta Ceres na tajné jazero za gigantickými dúhakmi a “veľkohubými bassmi”

Nasledujúci víkend sme s Markom naplánovali cestu späť do mesta Ceres. Tentokrát však nie navštíviť Dirka, ale stráviť víkend na farme u jeho rodičov a urobiť jeden alebo dva výlety za rybami. Jeho rodičia spravujú baliareň na ovocnej farme. Bola to pomerne rozsiahla jednopodlažná vila s dokonale ostrihaným a hustým rozsiahlym trávnikom dookola celého domu. To najfascinujejšie bolo zavlažovacie jazero situované asi 100 metrov od domu do ktorého Mark nasadil rybu big mouth bass.

Je to ryba ktorá svojou žravosťou pripomína našeho ostrieža a bola do JAR prinesená z Ameriky. Je to populárna športová ryba. Bassa som ešte nelovil a tak som sa tešil, že to na jazere vyskúšam. Dohodli sme sa, že si ráno o niečo privstaneme, aspoň teda ja, a chvíľu sa povenujeme bassovi a potom vyrazíme na tajné jazero na ďaľšiu farmu vzdialenú asi 45 minút cesty autom.

Ráno sme si teda dali rýchle raňaky, na trávniku pred domom nachystali udice a pobrali sa k jazeru. Chytali sme tak, že sme chodili po brehu a hľadali potulujúceho sa bassa. Bass zväčša zvyšuje svoju aktivitu počas teplých dní, kedy sa voda poriadne prehreje a vtedy sú dobre viditeľne pri brehu. Ráno ich však pri brehu moc nebolo a horko ťažko sme našli dve či tri ryby.

Chytal som na jedného strímra, ryby vcelku dobre reagovali na béžového strimríka, ktorý im pravdepodobne pripomínal ich mladších súrodencov. Uloviť však bassa, keď nie je vo vytržení nie je vôbec jednoduché. Kedže sa často loví na oči, muškár vidí rybu počas celej doby a často je to o hre nervov, kedže bass len zvedavo pokukáva po nastrahe a bere veľmi opatrne. Mark mi ukázal ako sa s nimi hrať a nakoniec sa mi ráno podarilo uloviť dvoch bassov.

My sme však čakali či dostname povolenie na lov na tajnom dúhakovom jazere. Toto miesto prakticky pre Afričanov neexistuje a informácie o ňom či prístup k nemu má len 30 členov jedného klubu, ktorého je Mark a vlastník farmy členom. Ja som dostal len špeciálne tiché povolenie od vlastníka farmy. Klub do tejto vody občas nasadzuje malých 10 cm dúhakov, ktoré po dorastení sú prakticky divoké ryby. Tamojšie dúhaky tam rastú ohromne rýchlo a do obrovských rozmerov. Markov rekord z tohto jazera je 7kilový dúhak. Špecifikom tohto jazera je, že je v nadmorskej výške 1400 metrov a tu dokážu pstruhy prežiť počas celého roku pretože voda ostane dostatočne studená. Nakoniec sme na potvrdenie čakali až do 10tej ráno, ale všetko klaplo a my sme mohli vyraziť.

Po príchode na farmu sme sa stretli s vlastníkom farmy, ktorý pravidelne loví na jazere. Hovoril, že rybačka je dobrá a ochotne s nami vybehol na jazero. Z brehu nám poukazoval miesta, kde bolo dobré loviť a my sme už nedočkavo nasadali do auta a mierili k miestu určenia. Opäť bol teplý slnečný deň, ktorý celkom slušne ovlažoval čertvý pomerne silný vietor. Počasie v týchto končinách je naozaj záludné a slnko poriadne hryzie, napriek pocitu, že vám je chladno. Muškári sú často z tohto dôvodu zahalení od hlavy až po päty, aby ich nespieklo slnko. Na nohy som nasadil len topánky od brodákov, v teplej vode nohavice nepotrebujete. Zvolil som suchú šnúru, na koniec ktorej som zavesil larvu šidielka a na príves mokrú variáciu bažantej nymfy (cruncher). Mark už asi druhým hodom zavesil na strímra menšieho dúhaka okolo 30cm.

Postupne sme bez záberu postupovali po vetre do trávnatejších miest. Tu sa zdalo, že asi 30 metrov od brehu bola hrana. Voda bola priezračne čistá a tak sme zabrodili čo sa dalo a snažili sa dohodiť na hranu. Asi po piatich minútach prišiel prvý záber a na mojom prívese sa ocitol tiež menší asi 30 cm dúhak. Mark odišiel a pokračoval okolo celého jazera ktoré mohlo mať obvod približne 2 km. Mne sa miesto celkom pozdávalo a tak som ostal. Trošku som si to celé vystúpal proti vetru a postupne som prehadzoval nádejné miesta. Za asi desať minút som mal ďaľšiu rybu na príves, ale opäť len rovnako veľký dúhak. Olivová larva šidielka však žiadny efekt neprinášala a tak som sa rozhodol ju vymeniť za vačší vzor strímra Matuka. Prvý hod a strímru neododolal ďaľší začiatočník. Matuka sa zdala byť dobrá voľba lebo za chvíľu mi priniesla ďaľšie dva dúhačiky. Ďaľší záber to už však môj silón nevydržal a moja jediná Matuka s olivovým bruškom bola naveky stratená. Skúsil som ju nahradiť s hnedou variáciou, ale tá mi už po zvyšok rybačky na jazere nepriniesla žiadny výsledok.

Hlavnou zložkou potravy týchto jazerách sú veľké larvy vážok a pravdepodobne aj žaby a to mohol byť dôvod prečo im môj strímer tak chutil. Keďže bolo slnečno nakoniec som sa rozhodol skúsiť štastie v miestach kde jazero malo byť podstatne hlbšie. Prehodil som na intermediálnu šnúru, no žiaden efekt sa nedostavil. Stretol som sa aj s Markom ktorý do tej doby obišiel celé jazero a ten hlásil niekoľko, ale len menších pstruhov, ktoré viacmenej “vystopoval” popri brehu. Skúsili sme to teda v hlbších miestach ešte asi polhodinu, no bez výsledku a tak sme sa rozhodli, že sa pobereme na menšie jazierko ktoré bolo priamo pod hrádzou tohto veľkého jazera. Tu nasadili len niekoľko skúšobných kusov  10 cm dúhaka asi pred rokom a pol, či prežije, a už po roku vyťiahli z tohto minijazera ryby cez kilo. Mark pokračoval v love na suchú šnúru s malým čiernym strimríkom na dlhom nadväzci, ktorého nechal poskakovať po dne. Ja som ostal verný intermediálke, čo pravdepodobne nebolo dobré rozhodnutie lebo jazero mohlo byť tak tri metre hlboké. Markova technika zabrala a po asi pol hodine zavesil dúhaka ktorý mu to odtrhol. Po asi desiatich minútach opäť zasekol rybu ktorú po slušnom boji zdolal. Výsledok jeden a pol ročného dúhaka z tohto jazera posúďte sami. Neuveriteľné!

Sám Mark len neveriacky krúti hlavou aké ryby toto jazero dokáže v tak krátkom čase vyprodukovať. Pripomeniem len, že tieto jazerá nemajú prítoky ani odtoky. Všetko sú to len zozbierané zrážkové vody zo zimy. Čas nás pomaly začal tlačiť a tak sme sa vybrali späť do mestečka Ceres. Lov na týchto jazerách však vo mne vyvolal skutočné potešenie, pretože sa lovila prakticky divoká ryba s prirodzenými muškami na priezračnej vode. Je to úplne iný zážitok ako väčšina toho čo máme možnosť zažiť v našich končinách a túto jazernú muškárinu možme Juhoafričanom skutočne len závidieť.

Na druhý deň ráno som ešte poskúšal bassy na jazere pri farme. Ryby cez deň boli o poznanie aktívnejšie a podarilo sa mi uloviť niekoľko kusov aj okolo 40 cm. Najväčší zážitok je boj tejto ryby, ktorá okrem tradičných výpadov prezentuje pre túto rybu príznačné techniky boja. Väčšie ryby častokrát pomalinky hlavou hore vystúpia pod hladinu, kde akoby zastali vo vertikálnej polohe a zrazu vyskočia nad vodu  trasúc pri tom hlavou. Je to naozaj krásny zážitok.

Na obed ma však čakala ukážka viazania pre účastníkov Majstrovstiev Juhoafrickej Republiky. Pretekári prespávali v Cerese a Mark tam dohodol, že im tam ako sprievodca ich tímu na Slovensku ukážem niekoľko vzorov múch a techník viazania, ktoré používame na Slovensku. Ukážka sa konala pred záverečným vyhodnotením a slávnostnou večerou a tak si okolo stola posadalo približne 20 pretekárov oblečených v bielych košeliach kravatách, tmavých nohaviciach, a lakovkách, a ktorí so záujmom sledovali niektoré z našich tradičných vzorov. Pravda je taká, že na potokoch a riekach, kde sa vyskytuje hlavne dúhak, ryby nie sú až tak prieberčivé a tak muškári používajú skôr väčšie a dobre viditeľné vzory múch. 18tková podenka bola preto pre mnohých dosť exotická záležitosť a nevedeli si predstaviť ako je možné vôbec sledovať takúto mušku na hladine. Ja som bol rád, že som sa mohol na tom mieste stretnúť so Stewardom Smithom, ktorý bol manažérom juniorov u nás a taktiež, že som mohol spoznať niekoľko z rodičov chalanov, ktorí sa na šampionáte u nás záčastnili. Za dve hodiny, ktoré som tam strávil prešli ako voda, no my sme sa opäť museli pobrať pretože pretekárov čakalo ukončenie pretekov a  nás večer ešte cesta späť do Cape Town.

Repete na Eikendal

Po asi týždni sa mi podarilo ešte raz zavítať na spomínané dúhakové jazerá v Eikendal. Tentokrát som sa tam vybral sám s priateľkou, no počasie bolo opäť ako cez kopirák, slnko a neuveriteľne silný vietor. Pre zmenu som to išiel skúsiť na druhé, väčšie jazero, ktoré sa vyznačovalo tým, že v ňom okrem dúhakov boli aj potočáky okolo 50 cm, ale čo bolo hlavné, ryby tu podľa Marka aj Philipa pravidelne zbierali z hladiny. Silný vietor a vlny však eliminovali aktivitu na hladine. Ráno, kým vietor nebol až tak silný, sa mi na hladine podarilo zbadať aktivitu. Zavesil som dva shutlecocky, prvý hod nasledoval okamžitý záber.

Dno na tomto jazere bolo husto prerastené trávami a riasami a tak prvé čo ryba spravila bolo, že si to nasmerovala práve do tráv. Príves sa v nich zachytil a ryba aj s muchou v papuli išli svojou cestou. Prerobil som teda nadväzec zavesil som tentokrát len jedného shuttlecocka a postupne prechytával jazero. Po chvíli sa mi podarilo skrížiť cestu dúhakovi dobre cez 50 a ten nezaváhal. Mal som ešte niekoľko záberov, no prehovoriť sa mi nepodarilo žiadnu ďaľšiu rybu.

Záver na malom potoku v Cape Town

Deň pred odchodom som ešte išiel pozrieť a pozdraviť dvoch z mladých juniorov a po ceste sme sa s Markom stavili na krátku rybačku na malom potoku, ktorý pretekal neďaleko ich domu. Tu sa nachádzali dúhačky do 30 cm. Tok bol dost zarastený a až neuveriteľne teplý. Za hodinku sa mi podarilo chytiť 3 dúhačiky hore vodou na podvesenú nymfu.  A toto už bola príjemná bodka za mojou rybačkou v Juhoafrickej Republike.

Na záver už len dodám veľké poďakovanie Markovi Kridgovi, jeho žene Heleen a Dirkovi Immelmanovi a jeho skvelej rodine za príjemné prijatie, pomoc, pohostinnosť a strávený čas počas nášho pobytu v Juhoafrickej Republike. Chcem veriť, že si to ešte jedného dňa zopakujeme. Good bye Africa!

http://www.nahaaku.wordpress.com

Októbrové ryby z mobilu

Na mobil sa mi podarilo zachytiť  pár pekných rýb z októbrových vychádzok na našich vodách. Škála bola pestrá, rybky boli zväčša chytené na francúzsku nymfu. Všetky ryby boli šetrne navrátené späť do svojho domova.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Striebornica, Marec 2010 (MMK)

Autor: Jozef Janda

Pozícia: Tajomník

Z análov Mikulášskeho Muškárskeho Klubu (MMK)

Vlastnej akcii predchádzalo stretnutie nadržaných členov MMK, kde inde, než v klubovni. Keď som naše stretnutie oznamoval vedúcej pani Halamovej a jej dcére, nedalo sa nevidieť zdesenie v ich očiach a kropaje studeného potu na čele. Naša posledná nevinná besiedka pri rozlúčke so starým rokom asi ešte neupadla do zabudnutia. Ani moje tvrdenie, že sa jedná len o krátke pracovné stretnutie členov MMK, farbu do tvárí obom ženám nevrátilo a vrávoravým krokom sa vzdialili do priestorov prevádzky, kam som nemohol.
Večer 12.marca sme sa stretli Ičko, Hrobár, Vlado st., Predseda a ja (Tajomník). Rokovanie začalo o termíne a o lokalite, ale vďaka Hrobárovi, ako väčšinou sme už za chvíľu zdolávali obrovské lipne vo švédsku, potom sme prešli na šťuky, aby sme vzápätí lovili kapitálne pstruhy na Novom Zélande a odtiaľ sme si skočili na tajmeny do Mongolska a na tresky do Nórska. Do diskúsie sa skoro nezápájal Predseda. Najprv preto, že bol hladný a zoslabnutý a potom pretože zjedol steak pre sedem hladných poliakov na týždeň, zasa dostal útlm. Preto nič nehovoril, ale na jeho slová aj tak nakoniec došlo. Čas pokročil, keď sa nám podarilo vrátiť Hrobára späť na Slovensko a k tomu, prečo sme sa vlastne zišli. Z dvoch návrhov čím bola Striebornica a Skalička, sme sa rozhodli pre Striebornicu, kde sa minulý rok, ako tvrdil Vlado st., doslova uchytal. V priebehu týždňa sa nám podarilo dohodnúť sa aj na termíne a konečnej zostave.
Je sobota 27.3. o 5,00 hod. Ičko ma nakladá a postupne priberáme Chroustíka, Vlada st. a nakoniec nášho Predsedu, pre ktorého je táto výprava premiérou, čo potvrdil vytiahnutím skvelej hruškovice a tak patrične zapadol.
Naša klubová mercedeska šliapala ako hodinky a tak ona spolu s naším vodičom Ičkom hltali statočne kilometre a naftu do Piešťan a my ostatní sme statočne hltali obsah fleše a mysleli sme na kamarátov, ktorí zostali bez vychádzok doma pri manželkách, ako im je dobre, zatiaľ, čo my musíme obetovať svoje pečienky v záujme klubu a ešte nás čaká aj drina pri zdolávaní úlovkov, no ale čo keď už sme raz takí obetaví dobráci.
Okolo ôsmej sme na mieste. Ja s Ičkom vybaľujeme vercajk, zatiaľ, čo ostatní členovi elitného výberu MMK vybalili ďalšie štyri fľaše hruškovice a iných dobrôt. Pofukoval čerstvý vetrík, ale na prvý pohľad bolo vidieť, že s touto batériou “termosiek” nám zima nebude. A za celé dva dni ani nebola. Za desať Euro sme si kúpili povolenky, ešte sme niečo zhltli, najvyžšie tempo nasadil Ičko, mal abstinenčný deficit počas šoférovania, ale je to reprezentant a za chvíľu nás mal, ba aj nás predbehol a po dvoch hodinách lovu a jednej rybe na udici to zapichol znova za volant, ale bez naštartovaného motora a s ústami dokorán chytal muchy. Niekto vyhlásil preteky. Viem len, že ja som to nebol, lebo som ešte nemal ani ťuk a rovnako tak aj Vlado.
Nikto nebol ospravedlnený, ani vylúčený aj keď zásada o tréningu na pretekárskej trati nebola všetkými dodržaná, keďže Ičko navštívil jazero pred pretekom dvakrát, ale nemal managera a tak chytil iba nádchu a preto sme pre dosiahnuté výsledky sme tento tréning anulovali.
Pravidlá neboli spresnené a tak na samom začiatku viedol Ičko (ešte kým neodpadol do útrob mercedesky). Darmo reprezentant sa nezaprie. Všetci chytali duháky, ale reprezentant pridal aj kapra a na tajnú muchu (ani dodnes ju neprezradil) chytil aj žabu a musel som mu ju zarátať, lebo bola chytená v hlavovej časti rovno medzi nohami.
Najlepšie išlo Predsedovi, ktorý s vedeckou precíznosťou učil strímre plávať a mal už štyri ryby, keď som zavrhol Vladom ospievané pakoše a dal som tiež strímre a do večera som chytil päť rýb. Najkrajšiu a najväčšiu rybu chytil Chroustík. Duhák štyridsaťdeväť a s nádherne vykrúteným neresovým hákom spodnej čeľuste. Ostatné ryby boli všetky od 30 do 40 cm. Pohodlne sme sa naobedovali na terase hotela Striebornica. Vyprážaný syr s hranolkami na motorovom oleji, ale aj iné dobroty do nás padali ako Nemci do bunkra. Najlepšie nám chutil tekutý chlieb aj sa tohto božieho daru skonzumovalo požehnane. Darmo sme Slovania a kresťania navyše…
Počasie nám žičilo a jediné, čo sme nemali bolo ubytovanie, ale Ičko nás ukľudňoval, že ubytko nie je problém, čo nakoniec aj bola pravda. Najväčší problém sme mali nájsť vytelefonovaný penzión ANNA, navyše keď bystrozraký Chroustík (asi málo pretieral zrak) čítal ANNA ako ARNA a v Moravanoch taký penzión nikto nepoznal. Konečne sme na mieste. Vedúca nás ubytovala, dcéru nemala a tak nám zapla len ústredné kúrenie, ale zato mala spoločenskú miestnosť s výčapom, čo sme privítali a pri večeri zapíjali slaninku, klobásky a syrček hrdzavou vodou s bielou čiapočkou, samozrejme prekladanou našou tradičnou klubovou špecialitou. Za dvanásť Euro ubytko na úrovni a po pivku preloženom výdatne hruškou a slivkou sme už hučali lepšie ako ústredné kúrenie. Pív sa vypilo dosť, pretože v pive je málo vitamínov, čo treba vykompenzovať množstvom, alebo si to zdôvodniť inak. Večer sme statočne strávili v spomienkach na neprítomných kamarátov a zodpovedne sme im pripíjali na zdravie “banujúc”, že nás ráno manželky nežne nezobudia raňajkami do postele, ale ako kamaráti sme im to zo srdca a nezištne priali. Každý má právo sa slobodne rozhodnúť ako vyriešiť dilemu ženáča: “Ísť von a pozerať na to, čo nemôžem pretiahnuť, alebo zostať doma a pretiahnuť, na čo sa nemôžem pozerať.”… My sme dôsledne uplatňovali klubové “všade dobre, tak čo doma…” a kalich horkosti odlúčenia, nepohodlia a odriekania sme dopili doslova aj do písmena až do dna.
Ráno vstávame bez rozcvičky, aby sa nám nestalo, že kto cvičí zomrie zdravší a navyše sa nám podarilo poopraviť múdrosť, že zlozvyk piť večer alkohol vedie k užitočnému zvyku piť ráno minerálku, sme nahradili tým, že večerné pitie alkoholu sme ráno vylepšili slivovicou, čím sme nahradili aj čistenie zubov. O ôsmej odchádzame na hotel, kupujeme povolenky a druhý deň pretekov začína. Znova je najlepší Predseda a má znova štyri ryby, aj Ičko už čosi chytil, rovnako tak aj Chroustík, len my s Vladom nič. Ale do večera je ešte ďaleko a nádej zomiera ako posledná. Konečne to prišlo, Montana, viva a zelenožltý blob slávia úspech. Dokonca som jednu chvíľu prechytal aj Predsedu, ale nakoniec sme skončili remízou s jedenástimi rybami a tak predseda bol prvý a ja som vo funkcionárskom preteku obsadil druhé miesto, čo bolo jasné už predom. Poradie bolo totiž dané zastávanou funkciou v klube a počet olovených rýb mal na poradie len kozmetický vplyv.
Počasie bolo chladnejšie než včera a aj vietor bol o čosi silnejší a tak vykurovacie médium rýchlo mizlo v spaľovacích kotloch. Po obede sa začalo piť po ulovení ryby a tie začali žrať ako besné a už sme ani každú ulovenú rybu nestíhali a nevládali zapiť, ja som sa osobne už tešil na koniec preteku. Cítil som a nebol som sám, ako sa môj krok stáva plavným a každé podobratie ryby mohlo skončiť predveľkonočnou kúpačkou. A prišiel koniec. Balíme a vraciame sa vyšportovaní do lona našich rodín. Pred Liptovom nám Ičko ešte zastal u Rajčianky na kapurkovú potom už šup ho domkov. Aj keď za dva dni sa nepochytalo priveľa úlovkov bola to vydarená akcia a Tí, čo ju absolvovali mi isto dajú za pravdu, že stála za to ja za opakovanie. Každému sa podarilo chytiť rybu, (reprezentantom aj žabu) čo nie je smola, pretože smola je chytiť kvapavku a to ešte na Medarda… “Kto vie, … vie, kto nevie … preteká!” Potvrdil mi to aj Hrobár, keď mi povedal že jeho najväčším koníčkom je muškárenie, len nepochopím, prečo sa to potom ešte nenaučil? To je žart, nebite ma prosím …, viete, že som duševne a telesne slabý.

Váš Tajomník

Ďaľšie foto z výletu s priateľmi zo Španielska v SR

Úvod do muškárenia 2 – Navíjanie muškárskej šnúry

Navíjanie šnúry si rovnako ako príprava iných častí výstroje vyžaduje svoj postup a kvalitné prevedenie jednotlivých krokov. Tým, že šnúry merajú približne 30 metrov, neposkýtujú dostatočný navin pre prípad, že sa nám podarí zaseknúť väčšiu rybu. Aj preto sa pod samotnú muškársku šnúru navíja ešte podkladová šnúra, ktorej úlohou je práve poskytnúť dostatočný priestor na manipuláciu s rybou, ktorá sa rozbehne. Tá nám zároveň šetrí muškársku šnúru tým, že zväčšuje obvod osky navijáka a tak eliminuje tvorenie nepríjemných strún na muškárskej šnúre.

Ako podkladovú šnúru sa používa špecializovaná splietaná syntetická šnúra, inak nazývana z angličtiny aj ako BACKING. Možme ju nahradiť aj silnejším silónom o 0.30 či 0.40, no ten má ďaleko menšiu životnosť ako syntetická šnúra a tak riskujeme, že drahá muškárska šnúra nám môže ujsť aj s kapitálnou rybou.

Tou najdôležitejšou úlohou pre muškára je zvládnuť správnu techniku uzlov. Podkladovú šnúru k oske navijáka priviažeme nasledovne (vid prvé tri obrázky dolu).

Pod naviják navinieme dostatočné množstvo podkladovej šnúry. Môže sa jednať aj o 70 až 100 metrov v závislosti od veľkosti navijáku a hrúbky muškárskej šnúry.

Jedným z najdôležitejších uzlov je spojenie muškárskej šnúry s podkladovou šnúrou. Dnes sa množstvo muškárskych šnúr vyrába s očkom, no nie je to pravidlo a tak pripájam spoľahlivý uzol pre tento spoj.

Po zatiahnutí uzla šnúru navinieme. Tá by mala ideálne siahať po okraj navijáka.

Pre opis obrázku prejdite kurzorom na obrázok. Pre zväčšenie kliknite na obrázok.


http://www.nahaaku.wordpress.com

Úvod do muškárenia 1 – Muškárska šnúra a základné výrazy

Šnúra patrí k základnej výbave muškára a preto jej správny výber je veľmi dôležitý. Téma muškárskych šnúr je pomerne obšírna, ja sa ju preto pokúsim skrátiť, pričom vysvetlím niekoľko základných označení, delení a pripojím niekoľko mojich odporúčaní pre začiatočníkov, a pre tých ktorí sa chcú pohnúť v tejto veci o kúsok ďalej.

AFTMAAmerican Fishing Tackle Manufacturers Association (Asociácia výrobcov rybárskeho náčinia)

je označenie, ktoré sa hlavne v minulosti používalo pri označovaní muškárskych prútov a šnúr. Označenie AFTMA už dnes väčšina producentov, aj tých amerických, neuvádza a skôr sa uskromňuje už len s číselným označením, ktoré udáva váhu muškárskej šnúry, prípadne na prúte značí, ktorá šnúra je pre daný prút podľa výrobcu najideálnejšia. Dnes sa jedná už o štandardizované označenie muškárskeho náčinia po celom svete. Základná škála označení začína #0 a končí # 12. Nulky sú najľahšie, dvanásky najťažšie. Samozrejme na trhu nádete aj extrémy, označenia ako 000 (trojitá 0) a pod.

Pri výbere vhodnej kombinácie prútu a šnury sa jednoducho orientujeme podľa týchto označení. Pre muškárku (AFTMA) # 5 je vhodná šnúra s rovnakým označením (AFTMA) #5 a pod. Môžeme taktiež nájsť udice s kombinovaným označením 6/7. V tejto situácii osobne uprednostňujem ľahšie varianty šnúr, čiže v tomto prípade #6.

Základné tvary šnúr

Pre začínajúcich muškárov môžu  byť skratky a čísla ako sú dolu na obrázku dosť mätúce.  Pokúsim sa preto ich trochu objasniť.

Na obrázkoch sa po označení tvaru WF alebo DT uvádza číslo/váha šnúry (4 a 6) a nasledujúce písmeno F znamená FLOATING (plávajúca) resp. S ako SINKING (potápavá). S7 znamená potápavosť 7 palcov za sekundu.

Šnúry sa delia podľa tvaru do troch základných skupín

  • WF
  • DT
  • SH

Tvarov je na trhu v dnešnej dobe viac, ale o tých možno v ďaľšom príspevku. Dnes sa sústredíme na základné delenie.

WFWeight Forward (väčšia váha šnúry je v hlave šnúry, v jej prednej časti)

Okrem základného rozdelenia na plávajúce a potápavé sa šnúry rozdeľujú aj podľa tvaru. WF šnúra má torpédovitý tvar, čiže je užšia na konci a v hlavovej časti je širšia. Vyššia váha v hlave zabezpečuje pohodlnejšie dosahovanie dlhších hodov. Vhodná je preto pre jazerné muškárenie, či pri love na väčších riekach.

Pri tejto šnúre je dôležité vedieť ktorá časť patrí na spodok navijáka a ktorá ma ísť von. Pri WF šnúrach sú zvyčajne tie konce, ktoré majú ísť ako prvé do navijáka označené nálepkou.

Moje odporúčanie:

WF-kové šnúry odporúčam skôr pre silnejšie prúty od #5 a vyššie. Silnejšie prúty môžeme využiť pri love na väčších tokoch alebo jazerách, kde je nutné hadzať do väčších vzdialeností. Vhodná je to šnúra aj pre lov napr. jalca, ktorý si taktiež vyžaduje dlhšie hody a udicu #5.

DTDouble tapered (šnúra je kónicky zužovaná na oboch koncoch)

ako je uvedené v nadpise, šnúra s týmto ozančením sa rovnomerne zužuje na oboch koncoch. Využiť teda možeme oba konce šnúry, čo pri WF nie je možné. DT šnúra neumožňuje až tak dlhé hody ako WF, ale je podstatne presnejšia. Preto je vhodná pre precízne riečne muškárenie.

Moje odporúčanie:

DT-čky sú vhodné pre prúty #4 a nižšie. Ideálne sú pre jemný a presný lov na sucho, na kratšie vzdialenosti.

SHShooting head (strieľajúca hlava)

Toto je extrémne krátka šnúra, prakticky len hlava šnúry, ktorá sa viaže na podkladový silón. Tieto hlavy sú určené na dlhé hody na jazerách, pri love na moriach a oceánoch a na hody do nepriaznivých poveternostných podmienok.

Moje odporúčanie:

v našich podmienkach je možné tieto šnúry využiť hlavne pri love na veľkých priehradách ako je Liptovská Mara, Bešeňová a pod. Je to výbava pre silné náčinie aspoň #8. Upozorňujem, že tieto šnúry nie sú povolené pri muškárskych závodoch.

Delenie podľa potápavosti

Základné delenie šnúr:

  • plávajúce (floating)
  • intermediálne (intermediate)
  • potápavé (sinking)

Plávajúce

tieto šnúry sa vznášajú na hladine. Sú absolútne nevyhnutné pri riečnom, ale aj jazernom muškárení. Ja osobne preferujem menej výrazné farby ako piesková, olivová a pod.

Intermediálne

Sú šnúry ktoré sa potápajú veľmi pomaly okolo 2-3 cm za sekundu.  Dokážu držať naše mušky tesne pod hladinou. Výborné šnúry pre riečny lov na mokro alebo strimra na jalca či pstruha a taktiež nevyhnutnosť na jazero, ak sa ryba pohybuje tesne pod hladinou. Intermediálky sa celé potápajú a tak na rozdiel od plávajúcich šnúr nepôsobia rušivo na hladine, čo je hlavným prínosom pri jazernom muškárení. Predávajú sa zväčša v čírom alebo modrom prevedení, čo zvyšuje ich nenápadnosť. Ak máte udicu #5 a vyššie vrele odporúčam. Zatial som nenašiel a ani nevidel ich účinné využitie pri nižších hmotnostiach.

Potápavé

Potápavé šnúry sú zväčša tmavých farieb a delia sa podľa stupňa potápavosti na pomaly potápavé (5-7.5cm/sekunda), potápavé (10-12.5cm/sekunda) a rýchlo potápavé šnúry (15-20cm/sekunda). Sú výborné tak na rieku pre strímrovanie, keď sa potrebujeme dostať úplne ku dnu aj vo väčších prúdoch (tu preferujem rýchlopotápavé šnúry), ako aj pri jazernom muškárení, keď sa ryby pohybujú vo väčších hĺbkach alebo úplne pri dne. Vhodné od #5 vyššie.

Súčasné technológie umožňujú aj rôzne kombinácie šnúr, napr. existujú plávajúce šnúry s intermediálnym alebo potápvým koncom. Takéto šnúry nám dovoľujú lov pod hladinou, no zároveň časť šnúry nad hladinou nám dáva lepšiu kontrolu mušiek a umožňuje rýchlejší zásek. Určite je tu dobrý potenciál pre využitie týchto šnúr hlavne pri jazernom love, no tieto šnúry skôr odporúčam pre pokročilých muškárov, ktorí presne vedia, aký efekt chcú dosiahnuť touto šnúrou.

Pri šnúrach odporúčam skôr si za kvalitu priplatiť a radšej si vyhradiť čas a zamerať sa na kvalitnú starostlivost a zazimovanie šnúr. Tie sa vám oplatia výbornými vlastnosťami a pohodou pri vode. Viac k starostlivosti o šnúry sa dočítate v článku Ako zazimovať muškárske šnury a o vhodnom prúte v článku Ideálny muškársky prút pre naše rieky. Aký je postup a spoľahlivé uzly pri navíjaní šnúry na naviják sa dočítate v pokračovaní Úvod do muškárenia 2 – Navíjanie muškárskej šnúry.

www. nahaaku.wordpress.com

Týždeň na našich riekach s priateľmi zo Španielska

Na MS juniorov sa ešte nestihlo skončiť posledné kolo a už mi zvonil telefón od mojho španielskeho priateľa Pepeho, ktorý za mnou dorazil do Liptovského Mikuláša spolu s dvomi priateľmi. Ich cieľom bola rybačka na slovenských riekach. Pepe bol človekom, ktorý ma sprevádzal po riekach v okolí Pamplony počas mojej cesty v Španielsku. Slovo dalo slovo a tak sme sa dohodli, že pre zmenu pride on aj s par priateľmi na Slovensko.

Počas týždňa muškáriny sme spoločne navštívili rieku Poprad, Velický potok, rieku Hornád v Slovenskom Raji, Belú, ale aj Rajčianku v Žiline. Posledný deň sa chalani rozhodli spraviť si menší výlet a tak sme ešte zdolali neďaleký vrchol Chopku. Rybačka sa im tu veľmi páčila, nechýbali aj pekné ulovky lipňa 40+, potočáka okolo 40 cm, či jalca cez 50 cm. Najčastejšie sme lovili na francúza a suchú muchu. Pripájam niekoľko fotiek z rôznych riek ktoré sme navštívili, ako aj niekoľko tradičných nymfových a mokrých španielskych vzorov.

http://www.nahaaku.wordpress.com

MS juniorov Slovensko 2010

Pred pretekmi

MS juniorov sa pre mňa začali už 5 dní pred ich oficiálnym zahájením v Liptovskom Mikuláši príchodom dvojice mladých španielskych reprezentantov. Tí sa rozhodli na vlastnú päsť a vlastné náklady prísť o niekoľko dní pred ich výpravou, ktorá mimochodom dorazila ako posledná zo všetkých zúčastnených tímov len deň pred začiatkom majstrovstiev. Cieľom chalanov bolo odskúšať vody a hlavne priučiť sa lovu lipňa, ktorého v celom Španielsku nenájdete. Kontaktovali ma prostredníctvom mojich španielskych kamarátov, seniorských reprezentantov, s ktorými mám dlhodobo veľmi dobré vzťahy. Bohužial vody pred MS opäť vystúpali, Belá a Váh sa stali nechytateľnými a Poprad nad Svitom neposkytoval dostatočnú lipňovú osádku, a tak neostávalo nič iné ako zvoliť na tréning alternatívne trate. Prvý deň sme preto zvolili jedinú možnosť ktorá bola k dispozícii a tou bola rieka Hornád v Spišskej Novej Vsi. Ostatné tri dni strávili spolu s mojím otcom na rieke Poprad v Poprade, ktorá najlepšie zodpovedala pretekovej trati. Chalani od začiatku ukazovali, že sú výborní rybári a takmer okamžite porozumeli lovu lipňa, a jeho stanovištiam. Lovili tak technikou francúzskej nymfy ako aj na suchú muchu, a obe techniky mali zvládnuté na jednotku. Som rád, že si muškárinu pred a neskôr aj počas majstrovstiev výborne užili a dokázali svoje kvality pretaviť aj do výborných výsledkov.

O deň neskôr po mladých španieloch prišiel aj tím Južnej Afriky, ktorý mal po júnovej premiére na našich rozvodnených vodách jasnú predstavu o tom kde a čo trénovať. Po skúsenosti v júni rozvodnenú Belú ihneď zamietli, na Váh stačil jeden pohľad a bolo jasné, že ani na druhý pokus im to s tréningom nevyjde. Poprad vo Svite taktiež odskúšali už v júni a vzhľadom na zarastený a malý charakter treningového toku, prevažnú osádku pstruha a množstvo trénujúcich sa rozhodli, že prípravu absolvujú taktiež pod pretekovým úsekom na rieke Poprad. Poprad však vyzeral úplne identicky ako v júni a tak jediné na čom pracovali bolo zdokonalovanie techniky lovu a vyhľadávanie stanovíšť rýb. A práve vyhľadávanie lipňa na klesajúcich tokoch počas pretekov sa ukázal ako jeden z najväčších ťažkostí tohto tímu.

Niekoľko fotiek z tréningov a pretekov, a pár úspešných vzorov španielskych a juhoafrických reprezentantov.

Preteky

Už prvý deň pretekov ukázal až neuveriteľnú dominanciu a pohodu Českého tímu počas tohto šampionátu, ktorý zvalcoval všetko čo mu stálo v ceste a dovolím si tvrdiť, že práve prvý deň rozhodol o českom víťastve v preteku. Zvyšné dva dni si už pohodlne ukontrolovali približne 30dsať bodový náskok po prvých dvoch kolách, a taktiež titul v jednotlivcoch a to aj napriek silnému finišu domácich Slovákov. Slovákom práve nevyšiel úvodný deň, kedy skončili 9. O to väčší dojem budí ich konečná druhá pozícia v tímoch ku ktorej im gratulujem, a zároveň prajem veľa odhodľania a chuti do ďaľšieho napredovania a zdokonalovania sa pretože aj tento šampionát ukázal, že špička, hádam až na Čechov, sa veľmi rýchlo vyrovnáva a výhodu domáceho prostredia a podpory ktorú mal náš tím sa vyskytne len raz za čas. Tretí skončili Španieli, ktorí svoj úspech okorenili aj ziskom striebra medzi jednotlivcami. Štvrtý sa umiestnil ambiciózny tím USA 1, piaty Poliaci. Asi najväčším sklamaním šampionátu boli Francúzi finišujúci na šiestej priečke. Za nimi skončil tím Južnej Afriky. Kompletné výsledky nájdete TU.

Čo ma zaujalo

Kedže som strávil čas v centre diania pretekov, pripájam niekoľko postrehov.

Český tím – dovolím si tvrdiť, že ďaleko najlepšie pripravený tím na MS, ktorý systematicky pracuje a vedie mladých muškárov-pretekárov počas celého roka. Výborne organizovaný tím s jasnou taktikou počas celého závodu. Navyše Čechom boli naše rieky dobre známe. Titul absolútne zaslúžený.

Španielsky tím – tím plný výborných muškárov, ktorému však chýba väčšia organizačná podpora. Ak by ju mali, sú českému tímu vyrovnaným súperom.

Tím USA – veľký progres tohto tímu a veľmi priaznivé organizačné a finančné zázemie. Američania taktiež systematicky investujú do rozvoja závodného muškárenia a veľmi rýchlo sa učia od európskych tímov. Ako jediní postavili na MS juniorov dva tímy, čo jasne odráža ich postoj k budúcnosti tohto športu v ich krajine. Tretie miesto v jednotlivcoch a štvrté medzi tímami hovorí o správnom smere tohto tímu.

Tím Francúzska – ako tím Francúzi absolútne zlyhali, no zaujali výsledkami v jednotlivých kolách. Hlavne výsledok 69 rýb v jednom kole na hornej trati v Svite zdvihol obočie nejednému pozorovateľovi. Zaujalo aj 35 rýb vysušených v jednom kole na rieke Belá. Tím však pôsobil na francúzske pomery až príliš nevyrovnane.

Tím Južnej Afriky – v tíme nechýba talent, slušná organizačná podpora, avšak postráda skúsenosti z európskych riek a európskeho štýlu závodenia. Tím prišiel získavať skúsenosti a u väčšiny ľudí zanechal pozitívny dojem. Chalani vari najviac udivovali svojou odhodlanosťou brodit kdekoľvek, čokoľvek a častokrát akokoľvek.

Tím Slovenska – pódiové umiestnenie na domácej vode sa z časti očakávalo. Čo však zaujalo bola trpezlivosť a bojovnosť chalanov do posledného kola, ktorými si napriek nevydarenému začiatku vybojovali striebro.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Juniorský tím Južnej Afriky na Slovensku

Kým v júni milióny ľudí z celého sveta putovali za futbalom do Juhoafrickej Republiky, päť zanietených mladých muškárov z tejto krajiny sa rozhodlo ísť proti prúdu. V príprave na 9viate Juniorské Majstrovstvá Sveta v Muškárení, ktoré sa konajú začiatkom augusta na riekach Belá, Váh v Liptovskom Hrádku a na Poprade vo Svite, zavítali na Slovensko a mne sa ušla zaujimavá možnosť sprevádzať tento talentovaný tím počas ich pobytu na Slovensku. Cieľom chalanov bolo zoznámenie sa s riekami a ich prostredím, technikou lovu lipňa, keďže v Južnej Afrike sa lipeň nevyskytuje a v neposlednom rade aj navštívenie Majstrovstiev Sveta v Muškárení, ktoré sa konalo v juni v Poľsku, kde chceli sledovať techniku lovu tých najlepších muškárov na svete.

Vzhľadom na obrovskú vzdialenosť, časovú náročnosť a náklady spojené s týmto výletom nám najväčšie starosti robilo samozrejme počasie a dlhotvrvajúce povodne po celom Slovensku, ale aj Poľsku. Je naozaj len zázrak, že sa počasie umúdrilo na cca jeden a pol týždňa a aspoň niektoré rieky, aj keď boli stále vysoké, sa dostali do chytateľného stavu.

Chalani na Slovensku nakoniec strávili 5 dní, z toho 4 dni chytali a jeden deň sme strávili v rybárskych obchodoch v Liptovskom Mikuláši a na krátkom výlete na Čiernom Váhu. Keďže Poprad bol jeden z mála chytateľných tokov v tom čase, strávili sme tam 3 dni. Jeden deň sa odchytal na hornom divokom úseku Popradu nad Svitom, dva dni sme strávili na Poprade v Poprade a posledný deň sme navštívili rieku Belu v okolí priehrady nad obcou Dovalovo.

Môj dojem z tohto tímu je veľmi pozitívny. Je vidno, že lov v Južnej Afrike si vyžaduje veľmi precíznu techniku a pohyb po vode a napriek diametrálnym rozdielom v podmienkach a tokoch u nás a v Afrike, ktoré boli navyše znásobené vysokým stavom vody, sa dokázali veľmi rýchlo prispôsobiť novým podmienkam a úspešne loviť tak pstruhy ako aj lipne.

Južná Afrika patrí medzi novicov v pretekárskom muškárení, no napriek svojej krátkej histórii už dosiahla táto krajina pozoruhodné výsledky. Piate miesto z tohtoročných MS v Poľsku, či juniorský vicemajster sveta v jednotlivcoch z Čiech z minulého roku určite nie sú náhoda a ja som presvedčený, že úspešní budú aj tohto roku na Slovensku. Pripájam niekoľko fotiek z rybačky v Júni ako aj krátke prezentačné video z tréningu juniorského tím v Južnej Afrike.

http://www.nahaaku.wordpress.com


1. liga jarné kolo, Hornád – Spišská Nová Ves

Tento víkend sme sa ako tím LMB zúčastnili jarného kola 1. ligy, ktoré bolo organizované na rieke Hornád mestskou rybárskou organizáciou Spišská Nová Ves. Sektor A domáci umiestnili do nádherného, no muškársky náročného Prielomu Hornádu v Slovenskom Raji a sektor B priamo do mesta Spisšká Nová Ves. Hlavnou lovenou rybou bol sektore A pstruh potočný, dobre mu sekundoval aj lipeň, a v sektore B mal zas navrh lipeň pred potočákom. Sektor A skutočne preveril všestrannosť pretekárov pretože sa tu uplatnili absolutne všetky základné muškárske techniky od suchej, mokrej muchy, až po nymfu a vo veľkej miere sa na tamojších jamách využíval strímer. Sektor B už bol prevažne v znamení nymfy a suchej muchy. Počasie sa konečne na nás usmialo, aj keď sem tam poriadne fúklo, bolo celkom príjemne.

Náš tím začal jarné kolo o čosi pomalšie a po priemerných výkonoch na tých podľa mojho názoru slabších štandoch sme po prvom dni so súčtom umiestnení 35 veselo figurovali na poslednom mieste z 12tich tímov ( 1. deň sme uhrali- Igor Lukašik 5 (B) – Vlado Ligda st. 12 (A) – Igor Fiačan 9 (B) – Vlado Ligda ml. 9 (A)). Pozitívnu náladu sme však nestrácali, pretože preteky boli naozaj vyrovnané, poradie sa neustále miešalo pri minimálnych bodových rozdieloch. Na druhej strane, tlak umocňuje fakt, že od tohto roku vypadávajú až tri tímy do druhej ligy čo nedáva vydýchnuť minimálne polovici tímov a tak skutočne nie je čas na poľavenie koncentrácie. Hodnotiť prvý deň je skutočne ťažké pretože náš tím sa ani raz nedostal na tréning do Prielomu Hornádu a toto je tok tak špecifický, že sme išli prakticky na slepo. Ráno sme vylosovali 12tky, a mnohí ubezpečovali mojho otca, ktorý chytal na Ačku, že by to mal byť jeden z naj štandov. Pred povodňou tomu tak asi aj bolo, no v pretekoch sa ukázal ako najslabší v sektore a počas celých pretekov sa uhrali len 12tky a jedna 11tka. Mesto sme mali prejdené pred povodňou a Igor Lukášik alias Kečup aspoň trochu tušil do čoho ide. Vedeli sme, že by 12tka nemusela byť zlá. Bolo to ťažko povedať lebo ryba po povodni bola stále stiahnutá na pár miestach a začínala sa len pomaly rozliezať. Kečup nesklamal a s 11 rybami skončil 5 v sektore. Poobede sme losli 5tky a to sme vedeli, že v meste to bude mať Igor Fiačan slabšie. Ja som opäť netušil do čoho idem, no bolo mi jasné, že moje miesto bolo o niečo dostupnejšie a ochytanejšie domácimi rybármi, ktorí pravidelne s prívlačou navštevovali túto lokalitu pretože pred povodňou sa tam púšťal potočák. Štand vyzeral pekne, mal tri obrovské jamy, jedna z nich sa ani nedala zbrodiť dolu vodou, tak som ju musel obchádzať. Chytil som 5 potočákov na nymfu a strímra, na sucho pár 19cm lipňov, ktoré nebodovali a tak konečná 9tka v sektore neprekvapila. V meste Igor zapísal 7 rýb a rovnako skončil 9ty. Ryby sa pomaly na ostatných flekoch rozožrali a tak v meste v Bčku najlepší Mišo Benatinský vyhral s 30timi rybami, v Ačku Miro Žúbor chytil rovných 20 rýb.

Do druhého dňa sme išli teda s tým, že to už horšie nebude. Ráno sme sa stavili na pumpe v meste na kávu oproti zimáku a išli sme sa pozreť na vodu, kde pod splavom (splavy boli vynechané) bola hranica medzi flekmi 6 a 7 a spoločne sme s Kečupom zhodnotili, že 7čka by ráno nebola zlá aj keď na nej prakticky prvý deň uplne vyhoreli dva tímy. My sme však vedeli, že ryby je tam dosť. Ako sa hovorí „pozor čo si praješ, lebo sa ti to môže splniť“, Igor Fiačan hlási, že sme losli 7čky. Dohodli sme teda taktiku a mohli sme vyraziť. Nachystal som na sucho, francúza a strímra. Štand bol pomerne prúdivý a točil sa okolo futbalového štadióna a tie najlepšie lipňové miesta ponúkal práve na hornom konci poniže splavu na zhruba  50-60 metroch. Tam som aj sediac a klačiac na brehu začal na sucho a pokračoval kolenačky v nezmenej polohe až do konca pretekov. Za 2.5 hodiny som sa pohol zhruba 25 metrov. Lipne sa nechali vydráždiť, nie vždy doberali, no so slnokom v chrbe som videl prakticky každého, ktorý mi vystúpal za muchou. Jediná nevýhoda bol silný až nárazový vietor, ktorý fúkal s prúdom rieky a robil lov hore vodou veľmi obtiažnym.  Konečný výsledok 36 rýb, z toho 35 lipňov a jeden potočák, znamenali 1tku v sektore. Igor Fiačan chytil 8 rýb v Ačku a zapísal 8čku a to nás katapultovalo z 12tky v tímoch na priebežnú 7. pozíciu. Poobede nás čakali 1tky, ktoré boli jeden z tých priemerne lepších losov. Otec v Bčku vysušil 7 rýb a skončil 7. Kečup vynymfoval 9 rýb v Ačku a urobil 5tku.  Suma sumárum sme ešte poskočili o jedno miesto vyššie na konečné 6. miesto, no od tretieho zostupujúceho nás delia len 4 body. Takže jeseň bude na Orave ešte napínavá, keďže namočených v zostupovom pasme je cca 7 tímov. Vyhrali domáci Spišiaci pred tímom Lipt. Hrádku a našim Mikulášskym tímom A. Boli to veľmi pekné a jedinečné preteky vďaka úseku Hornádu v Slovenskom Raji. Aj preto organizátorom ďakujem za výborné zvládnutie organizácie týchto pretekov.

Konečné výsledky tu.

Pripájam pár foto z tréningu v meste SNV (Igor Fiačan, Kečup a Vladimír Ligda st.) a z pretekov v Prielome Hornádu (lovec Michal Leibitzer – tím Žilina). Niekoľko nových foto z druhého dňa v meste. Na fotkách som ja a Miro Antal.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.