Víkend na rybníku Jestrabice, Apríl 2011

Minulý víkend sme sa členovia Mikulášskeho Muškárskeho Klubu (MMK) vybrali na výlet na súkromný rybník Jestrabice, ktorý sa nachádza neďaleko slovenských hraníc u našich západných susedov. Táto akcia mala tradične pre MMK spoločensko-muškársky charakter.

Jazero na Jestrabiciach ponúka tak rybačku pre muškárov, prívlačiarov, ako aj kaprárov. Osádka rýb je naozaj pestrá a bohatá a to prilákalo cez teplý a vydarený víkend pomerne silnú návštevu rybárov vyznávajúcich rôzne techniky lovu. Z muškárskeho pohľadu je jazero hojne zarybnené dúhakom, zväčša v rozmeroch medzi 30-40 cm, ale taktiež je tu hojný výskyt sivoňa amerického o podobnej veľkosti. Samozrejme v jazere sa nájdu aj pstruhy väčších rozmerov. Rybník je slušne udržiavaný a má vymedzený sektor pre muškárov čo sa javí ako nevyhnutnosť hlavne počas víkendov ako bol tento, kedy kaprári husto osídlovali významnú časť brehov rybníka.

Piatok


Loviť sme začali v piatok skoro poobede. Kedže nás bolo osem, bolo jasné, že testovaných techník bude hneď niekoľko a teda výsledok tej najúčinnejšej nedal na seba dlho čakať.  Spočiatku sa ako najúčinnejšie javili strimríky rôznych farieb na intermediálnej šnúre, no dobrých výsledkov sa dalo dosiahnuť aj pomaly vedenými pakomármi na suchej šnúre. Zdalo sa mi, že chytaná ryba bola pomerne čerstvá a bola blízko pri brehu, niekedy doslova pri nohách. Ako čas postupoval, ryba sa stávala čoraz aktívnejšia blízko hladiny a na hladine. Prispelo k tomu určite aj mierne veterné a primračené počasie. V tej chvíli začali dominovať pupy pakomárov vedené tesne pod hladinou. Treba však poznamenať, že množstvo a aktivita rýb sa rôznila od miesta a stačilo pár metrov medzi chytajúcimi a jeden lovil podstatne viac ako druhý. Preto sa určite osvedčilo nehádzať celý deň na jednom mieste, ale aktívnu rybu vyhľadávať.

Sobota


Sobotné ráno sme sa zišli na brehu o 7.00 hod. v podstatne preriedenejšej zostave. Piatočný kultúrono-spoločenský večer v miestnom bare doľahol na niektorých členov MMK, u niektorých pokračoval večer ešte aj ráno a preto sme na brehu stáli traja odhodlaní skutočne muškáriť. Ráno nás privítalo sychravím počasím, ktoré bolo dozvukom prechádzajúceho nočného frontu. Pstruhy ráno nevykazovali príliš veľkú aktivitu a napriek tomu, že sme sa na brehu ocitli spolu s domácimi v pomerne hustej zostave, ryby sa chytali len obmedzene hlavne na strímrové zostavy, kde podmienkou bolo mať na hornom prívese krikľavého bloba ako dráždidlo. Ja som skúšal naozaj takmer všetko a na všetko som aj chytil dáku rybku, no nepodarilo sa mi nájsť muchu či techniku ktorá by vykázala pravidelnejšiu úspešnosť. Okolo 9-10.00 hod. sa ryba začala ukazovať viac pri hľadine. To prinieslo niekoľko rýb na suché muchy a takmer staticky vedené pakomáriky. Hlavne Igorovi Fiačanovi to celkom slušne išlo na sucho. Dôležitú úlohu zohral v sobotu vietor, ktorý sa otočil oproti piatku a začal ryby tlačiť od našich miest skôr ku hrádzi, ktorú už od rána obsadili domáci. Tam sa očividne chytalo aj najviac rýb. Po obede som sa preto rozhodol ísť s vetrom a priblížiť sa skôr do miest, kde by sa mohla zhromažďovať potrava a nachádzať aktívna ryba. Vybral som náveterný roh, kde som si našiel neokupované miesto a výsledky nenechali na seba dlho čakať. Okolo 17.00 bola skutočne výborná hodina, kedy aktivita rýb gradovala a spolu s Kečupom sme si výborne zachytali na pakomáre buď vedené cez vlny alebo aktívne priťahované. Zábery boli takmer každým hodom a bola to pekná odmena za celodenným poctivým hádzaním.

Nedeľa

Nedeľňajšie ráno opäť stáli členovia MMK na brehu v plnej sile. Plán bol chytať do 13.00, potom obed a odjazd domov. Aj preto, že na brehoch sa to kaprármi len tak hemžilo, už od rána sme obsadili takmer trištvrte hrádze. Ráno bolo chladné, zahalené do hmly, cez ktorú kde tu presvitalo slnko. Ryba opäť nevykazovala prílišnú aktivitu. Začali sme zväčša so strimríkmi na intermediálkach, ktoré priniesli niekoľko rýb. Tajomník však nasadil pakomáre a poctivo ich aktívne viedol. Asi ako jediný dokázal skutočne pravidelne chytať ryby. Postupne sme preto všetci skončili pri pakomároch na suchej šnúre, no stále to bol tajomník, ktorý vykazoval najpravidelnejšie úlovky. Okolo dvanástej sa členovia postupne začali od vody vytrácať, až sme to s Kečupom nakoniec pred jednou zakončili tiež.

Bolo to veľmi príjemné nabudenie a štart pred začínajúcou sezónou. Ďalšie fotky a články nájdete na novej stránke MMK.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Predsezónna viazačská rozcvička s priateľmi I.

Mám niekoľko priateľov, ktorí mi v poslednom čase venovali dosť svojho času a úsilia za čo som im veľmi vďačný. A tak sme sa dohodli, že im to postupne odplatím aspoň tým, že im poukazujem a podučím pár viazačských trikov pred začiatkom sezóny. Obaja už majú s viazaním skúsenosti, no na zlepšovanie a nové vzory je u každého muškára vždy priestor.

Na začiatok sezóny pokukávame po možnostiach ísť poskúšať naše menšie potoky. Sústredili sme sa teda na mokré vzory múch pre začiatok sezóny. Sezóna u nás začína pomerne solídnym náletom Baetisiek/Oliviek preto sme utočili niekoľko týchto vzorov a ich vývojových štádií a potom sme pridali pár univerzálnych mušiek. Všetko sú to vzory viazané na háky #14-12.

Pracovalo sa tvrdo a so zanietením. Najskôr som predviazal vzor ja a chalani sa snažili k tomu môjmu priblížiť. Na úvod im to išlo dobre, nadšenie nechýba a už sme aj dohodli ďaľšie pokračovanie. Pripájam niekoľko fotografií našich výtvorov.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Jesenné kolo 1. ligy 2010 na Orave v Dolnom Kubíne alebo ako sa točí “koleso štastia.”

Pôvodne som nemal v pláne písať o jesennom kole 1. ligy 2010 na Orave v Dolnom Kubíne, lebo som mal taký pocit, že nebolo o čom. Jednoducho chytať čerstvého, všežravého a hojne napusteného dúhaka sústredeného v niekoľkých miestach nemá zmysel a ničí akúkoľvek myšlienku, ušľachtilosť a dôstojnosť pretekového muškárenia. A teraz nenarážam na organizátorov tohto konkrétneho preteku, ktorí pravdepodobne za ten konkrétny stav ani nemohli a koniec koncov minulý rok na mojej domovskej vode Váhu v LM bol pretek identický. Minulý rok som preto ani žiadny report z 1. ligy neurobil. Všeobecne chcem poukázať na cestu akou sa pretekanie v SR uberá už niekoľko rokov pretože podobných príkladov či už z pohárových alebo ligových súťaží by bolo neúrekom. A tak na konci dňa po takomto preteku, keď víťazi slávnostne dvíhajú nad hlavu poháre a tí ostatní im gratulujú a podávajú ruky, si každý v podvedomí myslí s úsmevom na tvari o takýchto pretekoch svoje.

Ak sa zameriam len na to čo sa dialo na Orave na vode, tak to možem zhrnúť do niekoľkých slov: Orava je úžasná rieka, hľadina vody lietala hore dole, obrovské množstvo čerstvého konzumného dúhaka, obrovské rozdiely medzi štandami, najvyšší počet chytených rýb jedným pretekárom na kolo 65, najnižší počet 0, priemer na pretekára 13,8 ryby/kolo.

Pre zaujímavosť som do tabuľky vybral niekoľko štatistík. Farebne som vynačil počet rýb chytených v prvom a druhom kole, vedľa nich je umiestnenie v sektore. Kým pretekári, ktorí sa umiestnili na prvých 5 miestach mali výsledky pomerne vyrovnané, už od siedmeho miesta začínajú výsledky medzi jednotlivými kolami výrazne kolísať. Schopnosti či šťastie?

1. Peter ĎURIŠÍK RK 41 1 36 1 2 45560 77 40
2. Daniel GRUĽA BJ 45 2 16 1 3 35880 61 39
3. Peter ŽÚBOR DK A 35 1 25 2 3 34720 60 38
4. Igor HRÍBIK ZA 10 3 65 1 4 42460 75 37
5. Michal BENATINSKÝ HE 16 4 26 1 5 25540 42 36
7. Roman HAZUCHA LM A 50 1 6 5 6 32360 56 34
13. Miroslav ŽUBOR DK A 5 6 22 3 9 16520 27 28
14. Igor FIAČAN LM B 26 4 5 6 10 18900 31 27
17. Štefan NOVOTNÝ ml. SVIT 3 10 45 2 12 27480 48 24
20. Boris DZUREK NO 30 3 3 10 13 19640 33 21

Pre pamätníkov pretek v Liptovskom Mikuláši, jarné kolo 1. ligy na Váhu a jeho krátke no nápadne podobné zhrnutie: pretek sa uskutočnil na druhý pokus kvôli zlým podmienkam, obrovské množstvo konzumného dúhaka a obrovské rozdiely medzi štandami, najvyšší počet chytených rýb jedným pretekárom na kolo 59, najnižší 2.

Keďže druhé kolo na Poprade v Starej Ľubovni ovplynili zlé poveternostné podmienky, odchytalo sa len jedno kolo, a tak jarný „pretek“ na Váhu prakticky rozhodol o konečných výsledkoch v roku 2009 a aj o vypadávajúcom.

Keď sa vrátim späť do 2010, tak vidím dva odlišné pohľady. Kým po Hornáde som sa zamyslel nad tým čo som urobil zle a snažil som sa zhodnotiť situáciu, a poučiť sa, tak na Orave to bolo len jedno zhodnotenie, losy nám nepriali resp. priali. Pri pretekoch ako sa uskutočnili v LM ci na Orave, kde sú rozdiely medzi štandami aj 50 rýb, sa o pretekaní ani nedá hovoriť, vhodnejšie by bolo nazvať túto hru skôr „koleso šťastia.“ Ak mám ako jediný na svojom štande 150 dúhakov schopných zožrať takmer všetko, tak mi nevadí, že mi pri zdolávaní padne aj 50% z nich. Ten čo ich tam má 10, ich môže zdolať všetky a aj tak ma neporazí. Nechcem však spochybňovať výkony a schopnosti víťazov takýchto pretekov, skôr ide o filozofiu pretekania.

Faktor šťastia pri lose a nerovnomernosť rozloženia osádky ryby na štandoch bude vždy. To je údel pretekania a s tým musí každý pretekár rátať. To rozhodujúce čo robí však pretekanie pretekaním je, ale schopnosť a zručnosť pretekára rybu nájsť, chytit a zdolať. Umelým nasadením ryby tesne pred pretekmi, ktorá sa zhromaždí len do pár vhodných miest, absolútne mažeme akúkoľvek súťaživosť medzi pretekármi, ale čo je horšie aj ich motiváciu sa ďalej zdokonalovať.

Je to ako keby si pred tenisovým zápasom hráči mali vylosovať z dvoch rakieť, jednej dobrej a druhej zlej. Môžete byť aj Federer, ale s deravou raketou nevyhráte, skôr vás to deprimuje a časom sa na to vykašlete.

Dnes je často bežné, že do vody sa pred pretekom napustí čerstvá ryba pod zámienkou „aby bolo čo chytať.“ Ak to organizátor spraví pred pohárovým pretekom, budiš. Ľudia súťažia za seba, rozhodnú sa či prídu a zaplatia. Tu však nikto nevypadáva a dnes pri tom množstve pretekov máte bohaté šance na reparát, alebo vylosovanie si svojho šťastného čísla. Ale pri najvyššej tímovej súťaži v SR, ktorá by mala mať aspoň štipku honoru a dôstojnosti, je regulárnosť preteku a vhodnosť výberu trate nevyhnutná. Trávnik pre prvú futbalovú ligu tiež musí spĺňať určité štandardy. Môj skormný názor mi hovorí, že pravidlá a dohody s mestskými organizáciami by mali stanoviť, aby sa aspoň tri mesiace pred ligovými pretekmi s pretekovou vodou nerobilo nič, čo by ovplyvnilo podmienky preteku. Radšej nech sa chytajú 4 ryby na kolo, ale nech to má úroveň dôstojných a skutočných pretekov. Som presvedčený, že nakoniec tým pomôžeme aj k napredovaniu závodného muškárenia na Slovensku, dáme mu dôstojnosť a prestaneme sa hrať na preteky resp. „koleso štastia.“

http://www.nahaaku.wordpress.com

Rozhovor pre Club de pescadores Rio Arga, Pamplona

Tu nájdete google preklad mojho rozhovoru pre španielsky muškársky klub Pescadores Rio Arga. Zaroveň sa dostanete na stránku tohto klubu.

Interview

http://www.nahaaku.wordpress.com

S krevetami za treskou a morským pstruhom

Môj strýko patrí medzi pravidelných návštevníkov fjordov v Nórsku, kde sa schádzajú nadšení rybári z celého sveta kvôli morskému rybolovu zameranému prevažne na lov obrých tresiek. Výnimkou nie sú ani úlovky iných rýb ako killeri, morské miene či halibuty.

Tresky sú známe tým, že sú veľmi žravé ryby, no nie vždy reagujú na všetky nástrahy rovnako dobre. Otec a ja sme strýkovi na odskúšanie narobili niekoľko vzorov kreviet, ktoré sa v minulom roku veľmi dobre osvedčili. Tento rok sme to ešte vylepšili a aj keď sa jedná skôr o jednoduchšie XXL krevety veríme, že ani tento rok nesklamú.

Krevetky sú spoľahlivou nástrahou aj pre lov morských pstruhov na pobreží Dánska. Niekoľko priateľov z Mikulašskeho Muškárskeho Klubu má tento rok namierené práve do tejto destinácie a preto som svoj krevetový týždeň trošku poexprimentoval a zakončil ho niekoľkými vzormi týchto morských príšeriek.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Juhoafrická republika plná muškárskych prekvapení 2/2

Krátka zastávka na jazerách Eikendal

Na druhú, ale kratšiu muškársku vychádzku sme sa s Markom vybrali v strede týždňa zachytať na dva rezervoáre, ktoré sa nachádzali len päť minút autom od Markovho domu v Summerset West. Jazerá sa nachádzajú v areáli vinárskej farmy Eikendal Vineyards, kde Philip, Markov švagor, má v malej dreveničke svoj muškársky obchod. Philip v zime využíva možnosť zarybniť jazerá pstruhom dúhovým a potočákom a tak si rozšíril svoj biznis o jazerá a predaj denných povolení na lov cez zimu keď sú rieky uzavreté. Muškár si v prípade záujmu môže privlastniť pstruha za štandardnú cenu za kilogram. V jazerách sa nachádzajú aj iné druhy rýb ako tilapia, black bass alebo amur, ktorý má za úlohu pozierať pomerne silne rozbujnenú vodnú vegetáciu v jazerách.

Mark si stihol ešte pred výletom naviazať niekoľko krvavočervených bobíkov a mohli sme vyraziť. Našou úlohou bolo vyloviť niekoľlko pstruhov, ktoré Philip postupne odpredával miestnym zákazníkom a tak si aspoň čiastočne kompenzoval investície do osádky jazier. Pstruhy v jazerách, ktoré sú určené na zavlažovanie viníc v teplej vode cez leto neprežijú a tak všetky museli do decembra ísť von z vody. Bol to typicky letný slnečný deň s vytrvalým extrémne silným vetrom, ktorý takmer znemožňoval akékoľvek chytanie. Podmienky boli naozaj tažké a tomu zodpovedal aj náš konečný výsledok. Každý sme za 2 hodiny chytili po jednom dúhaku približne 55 cm a každý sme ešte jedného stratili.

Kým Mark to vytrvalo skúšal s ťažkou šnúrou a krvavými bobíkmi, ja som zas lovil so suchou šnúrou a tandemom malého tungstenového čierného strimríka na konci nadväzca a na prívese s čiernym pakomárom. Obe ryby mi nakoniec zabrali na tmavého pakomára. Podvecer sa vietor začal trošku umúdrovať, ryby začali byť o poznanie aktívnejšie na hladine, no to sme už museli ísť späť. Odchádzal som však s presvedčením, že sa na toto miesto ešte raz vrátim.

Späť do mesta Ceres na tajné jazero za gigantickými dúhakmi a “veľkohubými bassmi”

Nasledujúci víkend sme s Markom naplánovali cestu späť do mesta Ceres. Tentokrát však nie navštíviť Dirka, ale stráviť víkend na farme u jeho rodičov a urobiť jeden alebo dva výlety za rybami. Jeho rodičia spravujú baliareň na ovocnej farme. Bola to pomerne rozsiahla jednopodlažná vila s dokonale ostrihaným a hustým rozsiahlym trávnikom dookola celého domu. To najfascinujejšie bolo zavlažovacie jazero situované asi 100 metrov od domu do ktorého Mark nasadil rybu big mouth bass.

Je to ryba ktorá svojou žravosťou pripomína našeho ostrieža a bola do JAR prinesená z Ameriky. Je to populárna športová ryba. Bassa som ešte nelovil a tak som sa tešil, že to na jazere vyskúšam. Dohodli sme sa, že si ráno o niečo privstaneme, aspoň teda ja, a chvíľu sa povenujeme bassovi a potom vyrazíme na tajné jazero na ďaľšiu farmu vzdialenú asi 45 minút cesty autom.

Ráno sme si teda dali rýchle raňaky, na trávniku pred domom nachystali udice a pobrali sa k jazeru. Chytali sme tak, že sme chodili po brehu a hľadali potulujúceho sa bassa. Bass zväčša zvyšuje svoju aktivitu počas teplých dní, kedy sa voda poriadne prehreje a vtedy sú dobre viditeľne pri brehu. Ráno ich však pri brehu moc nebolo a horko ťažko sme našli dve či tri ryby.

Chytal som na jedného strímra, ryby vcelku dobre reagovali na béžového strimríka, ktorý im pravdepodobne pripomínal ich mladších súrodencov. Uloviť však bassa, keď nie je vo vytržení nie je vôbec jednoduché. Kedže sa často loví na oči, muškár vidí rybu počas celej doby a často je to o hre nervov, kedže bass len zvedavo pokukáva po nastrahe a bere veľmi opatrne. Mark mi ukázal ako sa s nimi hrať a nakoniec sa mi ráno podarilo uloviť dvoch bassov.

My sme však čakali či dostname povolenie na lov na tajnom dúhakovom jazere. Toto miesto prakticky pre Afričanov neexistuje a informácie o ňom či prístup k nemu má len 30 členov jedného klubu, ktorého je Mark a vlastník farmy členom. Ja som dostal len špeciálne tiché povolenie od vlastníka farmy. Klub do tejto vody občas nasadzuje malých 10 cm dúhakov, ktoré po dorastení sú prakticky divoké ryby. Tamojšie dúhaky tam rastú ohromne rýchlo a do obrovských rozmerov. Markov rekord z tohto jazera je 7kilový dúhak. Špecifikom tohto jazera je, že je v nadmorskej výške 1400 metrov a tu dokážu pstruhy prežiť počas celého roku pretože voda ostane dostatočne studená. Nakoniec sme na potvrdenie čakali až do 10tej ráno, ale všetko klaplo a my sme mohli vyraziť.

Po príchode na farmu sme sa stretli s vlastníkom farmy, ktorý pravidelne loví na jazere. Hovoril, že rybačka je dobrá a ochotne s nami vybehol na jazero. Z brehu nám poukazoval miesta, kde bolo dobré loviť a my sme už nedočkavo nasadali do auta a mierili k miestu určenia. Opäť bol teplý slnečný deň, ktorý celkom slušne ovlažoval čertvý pomerne silný vietor. Počasie v týchto končinách je naozaj záludné a slnko poriadne hryzie, napriek pocitu, že vám je chladno. Muškári sú často z tohto dôvodu zahalení od hlavy až po päty, aby ich nespieklo slnko. Na nohy som nasadil len topánky od brodákov, v teplej vode nohavice nepotrebujete. Zvolil som suchú šnúru, na koniec ktorej som zavesil larvu šidielka a na príves mokrú variáciu bažantej nymfy (cruncher). Mark už asi druhým hodom zavesil na strímra menšieho dúhaka okolo 30cm.

Postupne sme bez záberu postupovali po vetre do trávnatejších miest. Tu sa zdalo, že asi 30 metrov od brehu bola hrana. Voda bola priezračne čistá a tak sme zabrodili čo sa dalo a snažili sa dohodiť na hranu. Asi po piatich minútach prišiel prvý záber a na mojom prívese sa ocitol tiež menší asi 30 cm dúhak. Mark odišiel a pokračoval okolo celého jazera ktoré mohlo mať obvod približne 2 km. Mne sa miesto celkom pozdávalo a tak som ostal. Trošku som si to celé vystúpal proti vetru a postupne som prehadzoval nádejné miesta. Za asi desať minút som mal ďaľšiu rybu na príves, ale opäť len rovnako veľký dúhak. Olivová larva šidielka však žiadny efekt neprinášala a tak som sa rozhodol ju vymeniť za vačší vzor strímra Matuka. Prvý hod a strímru neododolal ďaľší začiatočník. Matuka sa zdala byť dobrá voľba lebo za chvíľu mi priniesla ďaľšie dva dúhačiky. Ďaľší záber to už však môj silón nevydržal a moja jediná Matuka s olivovým bruškom bola naveky stratená. Skúsil som ju nahradiť s hnedou variáciou, ale tá mi už po zvyšok rybačky na jazere nepriniesla žiadny výsledok.

Hlavnou zložkou potravy týchto jazerách sú veľké larvy vážok a pravdepodobne aj žaby a to mohol byť dôvod prečo im môj strímer tak chutil. Keďže bolo slnečno nakoniec som sa rozhodol skúsiť štastie v miestach kde jazero malo byť podstatne hlbšie. Prehodil som na intermediálnu šnúru, no žiaden efekt sa nedostavil. Stretol som sa aj s Markom ktorý do tej doby obišiel celé jazero a ten hlásil niekoľko, ale len menších pstruhov, ktoré viacmenej “vystopoval” popri brehu. Skúsili sme to teda v hlbších miestach ešte asi polhodinu, no bez výsledku a tak sme sa rozhodli, že sa pobereme na menšie jazierko ktoré bolo priamo pod hrádzou tohto veľkého jazera. Tu nasadili len niekoľko skúšobných kusov  10 cm dúhaka asi pred rokom a pol, či prežije, a už po roku vyťiahli z tohto minijazera ryby cez kilo. Mark pokračoval v love na suchú šnúru s malým čiernym strimríkom na dlhom nadväzci, ktorého nechal poskakovať po dne. Ja som ostal verný intermediálke, čo pravdepodobne nebolo dobré rozhodnutie lebo jazero mohlo byť tak tri metre hlboké. Markova technika zabrala a po asi pol hodine zavesil dúhaka ktorý mu to odtrhol. Po asi desiatich minútach opäť zasekol rybu ktorú po slušnom boji zdolal. Výsledok jeden a pol ročného dúhaka z tohto jazera posúďte sami. Neuveriteľné!

Sám Mark len neveriacky krúti hlavou aké ryby toto jazero dokáže v tak krátkom čase vyprodukovať. Pripomeniem len, že tieto jazerá nemajú prítoky ani odtoky. Všetko sú to len zozbierané zrážkové vody zo zimy. Čas nás pomaly začal tlačiť a tak sme sa vybrali späť do mestečka Ceres. Lov na týchto jazerách však vo mne vyvolal skutočné potešenie, pretože sa lovila prakticky divoká ryba s prirodzenými muškami na priezračnej vode. Je to úplne iný zážitok ako väčšina toho čo máme možnosť zažiť v našich končinách a túto jazernú muškárinu možme Juhoafričanom skutočne len závidieť.

Na druhý deň ráno som ešte poskúšal bassy na jazere pri farme. Ryby cez deň boli o poznanie aktívnejšie a podarilo sa mi uloviť niekoľko kusov aj okolo 40 cm. Najväčší zážitok je boj tejto ryby, ktorá okrem tradičných výpadov prezentuje pre túto rybu príznačné techniky boja. Väčšie ryby častokrát pomalinky hlavou hore vystúpia pod hladinu, kde akoby zastali vo vertikálnej polohe a zrazu vyskočia nad vodu  trasúc pri tom hlavou. Je to naozaj krásny zážitok.

Na obed ma však čakala ukážka viazania pre účastníkov Majstrovstiev Juhoafrickej Republiky. Pretekári prespávali v Cerese a Mark tam dohodol, že im tam ako sprievodca ich tímu na Slovensku ukážem niekoľko vzorov múch a techník viazania, ktoré používame na Slovensku. Ukážka sa konala pred záverečným vyhodnotením a slávnostnou večerou a tak si okolo stola posadalo približne 20 pretekárov oblečených v bielych košeliach kravatách, tmavých nohaviciach, a lakovkách, a ktorí so záujmom sledovali niektoré z našich tradičných vzorov. Pravda je taká, že na potokoch a riekach, kde sa vyskytuje hlavne dúhak, ryby nie sú až tak prieberčivé a tak muškári používajú skôr väčšie a dobre viditeľné vzory múch. 18tková podenka bola preto pre mnohých dosť exotická záležitosť a nevedeli si predstaviť ako je možné vôbec sledovať takúto mušku na hladine. Ja som bol rád, že som sa mohol na tom mieste stretnúť so Stewardom Smithom, ktorý bol manažérom juniorov u nás a taktiež, že som mohol spoznať niekoľko z rodičov chalanov, ktorí sa na šampionáte u nás záčastnili. Za dve hodiny, ktoré som tam strávil prešli ako voda, no my sme sa opäť museli pobrať pretože pretekárov čakalo ukončenie pretekov a  nás večer ešte cesta späť do Cape Town.

Repete na Eikendal

Po asi týždni sa mi podarilo ešte raz zavítať na spomínané dúhakové jazerá v Eikendal. Tentokrát som sa tam vybral sám s priateľkou, no počasie bolo opäť ako cez kopirák, slnko a neuveriteľne silný vietor. Pre zmenu som to išiel skúsiť na druhé, väčšie jazero, ktoré sa vyznačovalo tým, že v ňom okrem dúhakov boli aj potočáky okolo 50 cm, ale čo bolo hlavné, ryby tu podľa Marka aj Philipa pravidelne zbierali z hladiny. Silný vietor a vlny však eliminovali aktivitu na hladine. Ráno, kým vietor nebol až tak silný, sa mi na hladine podarilo zbadať aktivitu. Zavesil som dva shutlecocky, prvý hod nasledoval okamžitý záber.

Dno na tomto jazere bolo husto prerastené trávami a riasami a tak prvé čo ryba spravila bolo, že si to nasmerovala práve do tráv. Príves sa v nich zachytil a ryba aj s muchou v papuli išli svojou cestou. Prerobil som teda nadväzec zavesil som tentokrát len jedného shuttlecocka a postupne prechytával jazero. Po chvíli sa mi podarilo skrížiť cestu dúhakovi dobre cez 50 a ten nezaváhal. Mal som ešte niekoľko záberov, no prehovoriť sa mi nepodarilo žiadnu ďaľšiu rybu.

Záver na malom potoku v Cape Town

Deň pred odchodom som ešte išiel pozrieť a pozdraviť dvoch z mladých juniorov a po ceste sme sa s Markom stavili na krátku rybačku na malom potoku, ktorý pretekal neďaleko ich domu. Tu sa nachádzali dúhačky do 30 cm. Tok bol dost zarastený a až neuveriteľne teplý. Za hodinku sa mi podarilo chytiť 3 dúhačiky hore vodou na podvesenú nymfu.  A toto už bola príjemná bodka za mojou rybačkou v Juhoafrickej Republike.

Na záver už len dodám veľké poďakovanie Markovi Kridgovi, jeho žene Heleen a Dirkovi Immelmanovi a jeho skvelej rodine za príjemné prijatie, pomoc, pohostinnosť a strávený čas počas nášho pobytu v Juhoafrickej Republike. Chcem veriť, že si to ešte jedného dňa zopakujeme. Good bye Africa!

http://www.nahaaku.wordpress.com

Októbrové ryby z mobilu

Na mobil sa mi podarilo zachytiť  pár pekných rýb z októbrových vychádzok na našich vodách. Škála bola pestrá, rybky boli zväčša chytené na francúzsku nymfu. Všetky ryby boli šetrne navrátené späť do svojho domova.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.