Áno, má to zmysel.

Od roku 2011 sa venujem trénovaniu a výchove našich mladých nasledovníkov v juniorskej muškárskej reprezentácii SR. Len tak z nadšenia, vášne k športu, kvôli ľuďom ktorých stretávam a ktorých ešte stretnem. Asi takto nejako začal aj tento blog pár rokov dozadu, z pocitu. Nejeden známy muškár, nechápavo krúti hlavou, prečo venujem čas a často nielen to, len tak pre iných. “Áno, má to zmysel” je moja odpoveď. Vyjadruje to môj pohľad na svet a to akým chcem aby bol.

Keď človek dosiahne určitú hranicu poznania a zručnosti, jediné čo mu ostane, aby mohol postúpiť vyššie je podeliť sa a zároveň konfrontovať svoje skúsenosti a tiež názory s inými. Muškárenie dáva na to nevídane bohatý priestor. My všetci samozvaní muškári sme muškárenie prijali za svoj druhý svet, naše útočisko a priestor, ktorému rozumieme len my, svet o ktorom tak zanietene vieme rozprávať s ostatnými rovnako „vybranými“ donekonečna. S prekvapením sme však postupne zistili, že po tom čo sme dosiahli určité poznanie a zručnosť, nastala aj v tomto našom uzavretom svete istá fádnosť. Keď ryby idú, dokážeme ich „dreť“ desiatky aj stovky za deň a keď nejdú, tak proste nejdú. A štve nás, že nešli a sme sklamaní. Pred pár dňami som úplne náhodne natrafil na článok o údajne úspešnom slovenskom blogerovi Samovi Marcovi. Nedalo mi a vyhľadal som si jeho blog. V jednom z jeho príspevkov veľmi vtipne štartuje úvodom, „žijeme pohodlné životy v nudnom svete, ktorému musíme dať nejaký poriadny, nenudný zmysel. Inak by to totiž znamenalo, že našou úlohou je len tak si žiť a starať sa pritom o dobro svoje a svojich blízkych.“ A rovnako si priznajme, že i my v našom muškárskom svete môžeme časom povedať, že často chodíme pohodlne na nudné rybačky a aj im musíme dať priebežne nejaký poriadny, nenudný zmysel. Niektorí sme sa rozhodli pretekať. Pretekáme aj keď nevyhrávame. Pohundreme a prídeme zas veď ide o body. Niektorí aj vyhráme. To je čas kedy si užijeme svojich päť minút slávy a nadradenosti. Iní si vymýšľame kadejaké rybárske výpravy a dobrodružstvá najlepšie v skupinách, ktoré tomu celému dávajú honos, a fotky s trofejami na facebooku alebo v telefóne zas uisťujú nás a ostatných, že to stojí za to. Nie je však výnimka, že tá najdôležitejšia zápletka týchto výprav sa odohrá večer pri spoločnom posedení s kamarátmi, kde sa popri posledných hmlisto zapamätaných pamätných výpravách preberú vydry, priehrady, ochranári, alebo skorumpovaná vláda. Ak by sme však tieto aktivity nerobili, znamenalo by to totiž, že našou úlohou je len tak si chodiť na ryby, a starať sa o dobro svoje a svojich blízkych. Ísť si klepnúť raz za čas, najlepšie vždy, dáku tu rybku, najlepšie čo najviac, a spokojne odkráčať domov.  No ale to by sme už muškárenie nemohli volať kráľovskou disciplínou medzi rybolovnými technikami. To by už pripomínalo skôr nútený päťminútový sex každý štvrtok o piatej. My potrebujeme vyšší zmysel, postaviť sa na piedestál. Napriek tomu, aj takých tých čo len tlčú ryby po hlave tu máme medzi sebou, a máme ich dosť. Oni nechápu nás prečo ryby púšťame a my sme naštvaní lebo oni tomu nerozumejú, oni ten zmysel muškárenia ešte vlastne vôbec nepochopili. Je vôbec možné, aby bolo toľko nepochopenia v 21. storočí?!

Výnimočnosť dosiahneme len vtedy ak o nej presvedčíme aj dosť ľudí vo svojom okolí. Dnes je rieka v ktorej  sme zabrodení našim ostrovom, rybárska výstroj našim brnením a udica zbraňou. Prichádzame v mieri zo svojej planéty. Aj tak by sa dal definovať pohľad ľudí na nás. Muškárenie je záľuba pre čudákov. My to však vidíme inak. Často krát sa stretávam s názorom muškárov, že muškárenie je životný štýl, životná cesta a hovoria to s tým hrdým tónom v hlase. Iste na tom niečo bude. Sme výnimočnejší, len je v tom malý háčik. Je to výnimočnosť samých pre seba. Vždy ma pobaví, zaujme a aj zneistí výraz tváre ľudí ktorým poviem, že moja záľuba je muškárenie. A potom ich dorazím tým, že som tréner juniorskej reprezentácie. Niektorí na mňa pozrú s rozostrením nechápavým pohľadom, iní sa snažia z toho vykorčuľovať niekoľkými dodatočnými otázkami nie vždy k téme. Ale to nie je ich chyba. Vo všeobecnosti povedomie bežných ľudí o muškárení neexistuje. Nieže by o tom mal každý vedieť, veď neplníme ani stránky bulváru a nie sme ani žiadni kultisti vzývajúci lososovité ryby ako božstvo našich riek. Nevykonávame hromadné samovraždy, nezakladáme pri riekach vatry pri ktorých obetujeme pstruhom mladé panny. Sme len my tichí čudáci, oni obyčajci a medzi našimi svetmi hrubá stena vákua, cez ktorú na nás pozerá a máva pár nezainteresovaných náhodných okoloidúcich na hrádzi rieky, ktorí práve venčia svojho rodinného miláčika.

Prečo by mne, a nám malo záležať na povedomí a na tom ako nás vnímajú ľudia? Prečo by muškárenie malo byť aj niečo viac ako len adrenalín zo záberu a zdolania ryby, z radosti z víťazstva alebo frustrácie z prehry v preteku, alebo o tom, že máme dosť mäsa v mrazničke? Prečo by do tajov muškárenia mali prenikať podstatne častejšie deti a mladí ľudia? No keď už nie kvôli ničomu inému, tak kvôli tomu, že to rozvíja v nás ľudoch vzťah k prírode, spoznávame ju. Rozbaľujeme ju postupne po vrstvách a nachádzame súvislosti medzi našim každodenným konaním a jeho dopadmi na naše okolie pretože sa minimálne v muškárení na chvíľu stávame od prírody priamo závislí.

Pozrime sa na našich nástupcov teda deti. Deti, tak v tom sme my muškári úplne odstrihnutí, uzavretí v našom oblaku vlastnej muškárskej zmysluplnosti a hlavne samoľúbosti, ktorá nám káže si svoj čas užívať len pre seba a tie vedomosti čo sme tak dlho hromadili, si nechať len pre seba. Ešte to nám chýba, vychovávať tu armádu netvorov a oni nám to tu všetko vychytajú. Mladých nemá kto viesť k muškáreniu. Na celom Slovensku máme priemerne okolo sedem a menej detí ročne vo veku od 15-18 rokov, ktorí sa venujú muškáreniu, tažko-horko päť schopných pretekať, keď ich to naučíme. Päť na celom Slovensku! Nehovorím, že majú deti pretekať, je to individuálne, no nevidíme ich vôbec objavovať svet rybárčenia a prírody okolo seba s muškárkou v ruke. A to je pre nás výstraha pretože ak chceme, aby muškárenie malo svoje dôstojné miesto medzi rybármi a v spoločnosti, potrebujeme ľudí, ktorí chápu jeho zmyslu a hodnotám. Kráľovskou disciplínou muškárenie totiž nerobí samotná technika lovu, ani kvetnaté články či fotky v časopisoch, ale postoje ľudí na vode a v organizáciách, ktorí ju reprezentujú. Našim cieľom musí byť pokus o posunutie seba a muškárenia o pomyselný stupienok vyššie, nahliadnuť hlbšie pod povrch vecí a snažiť deťom vytvoriť výživné podhubie, v ktorom by sa vyvíjali a zároveň učili k vášni pre šport a k úcte k svojim revírom a k prírode. Inak ich na vode v dostatočnom počte nenájdeme. A nenájdeme ich ani na vode a ani na miestach, kde sa o tých vodách rozhoduje, aby pozitívne formovali názor okolia a tak zaistili prežitie a budúcnosť toho všetkého čo si dnes my ešte môžeme užívať. Ak zlyháme, znamená to, že nám neostane nič iné len nadávať a nadávať na to ako nám zas zrušili CHaP, máme znečistené rieky bez pôvodných rýb a …veď vieme. Je teda na nás či ostaneme pri chytaní rýb pre ryby, pretekaní kvôli pretekaniu alebo organizovaní výprav kvôli výpravám a uspokojíme sa s tým ako to robíme už pomerne dlho alebo objavíme v sebe novú dimenziu a posunieme druhých a napokon aj seba o niečo vpred a vytvoríme si svet s hodnotami na ktoré budeme môcť byť hrdí a ktoré máme radi.

Áno, má to zmysel.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Besenova 6.5.2012

Premenlive pocasie, vodna hladina na maximum, no podarilo sa presvedcit na pakomare aj strimre niekolko nasadenych duhakov. Kaprik dolu zabral na pakomara, a veru vystartoval paradne, potiahol 30 m backingu. Krasna ryba v plnej kondicii. Za povsimnutie stalo neuveritelne hojne rojenie pakomarov k veceru, z ktoreho isli nedavno napustene duhaky doslova zosaliet. Bol to kruzok na kruzku, ale chytit ich bolo priam nemozne.

image

image

image

image

http://www.nahaaku.wordpress.com

Liptovské jalce

Tohtoročná rybačka zatiaľ príliš veľa vzruchu nepriniesla, no tento deň stál skutočne za to. Jalce cca 50-60 cm, lov na oči, na jednu suchú muchu, udica 3m v 3jke a desiatka silón. Konečne vzrúšo na Liptove.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Video HD – Viazanie CDC BWO Palmer

V poradi druhé video z produkcie Nahaaku. Taktiež k dispozícii aj v HD.

CDC BWO Palmer je veľmi účinný vzor na našich vodách na lipňa aj pstruha, a je vhodný hlavne do perejnatých častí, kde si mušky vyžadujú lepšie plávajúce schopnosti. Je možné ho kombinovať aj v iných farbách.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Zahájenie pstruhovej sezóny 2011

Tak zahájenie tohtoročnej pstruhovej sezóny máme zasebou. Spolu s otcom sme tento víkend zahajovali na miestnych vodách v Liptovskom Mikuláši, na Váhu a Kvačianke. Dva doobedia nám však nepriniesli ani len náznak ryby. Na Váhu sme strímrovali a na Kvačianke sme tu skúsili prevažne na nymfu. Miestnych rybárov bolo pri vode dosť a na prívlač sa podľa počutia vybrala len sem tam dáka rybka. Zdá sa, že topiaci sa čerstvo napadnutý sneh, ktorý nám tu zanechal prechádzajúci studený front začiatkom týždňa, ochladil vodu natoľko, že aktivita rýb sa približovala nule. Počasie však bolo príjemné. Po pomerne slabej sezóne spôsobenej vysokými vodami minulý rok nám teda neostáva iné len veriť, že to bola studená voda a neaktivita rýb čo spôsobila slabý začiatok a nie absencia rýb vo vode.

Pripájam niekoľko fotiek z Kvačianky.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Víkend na rybníku Jestrabice, Apríl 2011

Minulý víkend sme sa členovia Mikulášskeho Muškárskeho Klubu (MMK) vybrali na výlet na súkromný rybník Jestrabice, ktorý sa nachádza neďaleko slovenských hraníc u našich západných susedov. Táto akcia mala tradične pre MMK spoločensko-muškársky charakter.

Jazero na Jestrabiciach ponúka tak rybačku pre muškárov, prívlačiarov, ako aj kaprárov. Osádka rýb je naozaj pestrá a bohatá a to prilákalo cez teplý a vydarený víkend pomerne silnú návštevu rybárov vyznávajúcich rôzne techniky lovu. Z muškárskeho pohľadu je jazero hojne zarybnené dúhakom, zväčša v rozmeroch medzi 30-40 cm, ale taktiež je tu hojný výskyt sivoňa amerického o podobnej veľkosti. Samozrejme v jazere sa nájdu aj pstruhy väčších rozmerov. Rybník je slušne udržiavaný a má vymedzený sektor pre muškárov čo sa javí ako nevyhnutnosť hlavne počas víkendov ako bol tento, kedy kaprári husto osídlovali významnú časť brehov rybníka.

Piatok


Loviť sme začali v piatok skoro poobede. Kedže nás bolo osem, bolo jasné, že testovaných techník bude hneď niekoľko a teda výsledok tej najúčinnejšej nedal na seba dlho čakať.  Spočiatku sa ako najúčinnejšie javili strimríky rôznych farieb na intermediálnej šnúre, no dobrých výsledkov sa dalo dosiahnuť aj pomaly vedenými pakomármi na suchej šnúre. Zdalo sa mi, že chytaná ryba bola pomerne čerstvá a bola blízko pri brehu, niekedy doslova pri nohách. Ako čas postupoval, ryba sa stávala čoraz aktívnejšia blízko hladiny a na hladine. Prispelo k tomu určite aj mierne veterné a primračené počasie. V tej chvíli začali dominovať pupy pakomárov vedené tesne pod hladinou. Treba však poznamenať, že množstvo a aktivita rýb sa rôznila od miesta a stačilo pár metrov medzi chytajúcimi a jeden lovil podstatne viac ako druhý. Preto sa určite osvedčilo nehádzať celý deň na jednom mieste, ale aktívnu rybu vyhľadávať.

Sobota


Sobotné ráno sme sa zišli na brehu o 7.00 hod. v podstatne preriedenejšej zostave. Piatočný kultúrono-spoločenský večer v miestnom bare doľahol na niektorých členov MMK, u niektorých pokračoval večer ešte aj ráno a preto sme na brehu stáli traja odhodlaní skutočne muškáriť. Ráno nás privítalo sychravím počasím, ktoré bolo dozvukom prechádzajúceho nočného frontu. Pstruhy ráno nevykazovali príliš veľkú aktivitu a napriek tomu, že sme sa na brehu ocitli spolu s domácimi v pomerne hustej zostave, ryby sa chytali len obmedzene hlavne na strímrové zostavy, kde podmienkou bolo mať na hornom prívese krikľavého bloba ako dráždidlo. Ja som skúšal naozaj takmer všetko a na všetko som aj chytil dáku rybku, no nepodarilo sa mi nájsť muchu či techniku ktorá by vykázala pravidelnejšiu úspešnosť. Okolo 9-10.00 hod. sa ryba začala ukazovať viac pri hľadine. To prinieslo niekoľko rýb na suché muchy a takmer staticky vedené pakomáriky. Hlavne Igorovi Fiačanovi to celkom slušne išlo na sucho. Dôležitú úlohu zohral v sobotu vietor, ktorý sa otočil oproti piatku a začal ryby tlačiť od našich miest skôr ku hrádzi, ktorú už od rána obsadili domáci. Tam sa očividne chytalo aj najviac rýb. Po obede som sa preto rozhodol ísť s vetrom a priblížiť sa skôr do miest, kde by sa mohla zhromažďovať potrava a nachádzať aktívna ryba. Vybral som náveterný roh, kde som si našiel neokupované miesto a výsledky nenechali na seba dlho čakať. Okolo 17.00 bola skutočne výborná hodina, kedy aktivita rýb gradovala a spolu s Kečupom sme si výborne zachytali na pakomáre buď vedené cez vlny alebo aktívne priťahované. Zábery boli takmer každým hodom a bola to pekná odmena za celodenným poctivým hádzaním.

Nedeľa

Nedeľňajšie ráno opäť stáli členovia MMK na brehu v plnej sile. Plán bol chytať do 13.00, potom obed a odjazd domov. Aj preto, že na brehoch sa to kaprármi len tak hemžilo, už od rána sme obsadili takmer trištvrte hrádze. Ráno bolo chladné, zahalené do hmly, cez ktorú kde tu presvitalo slnko. Ryba opäť nevykazovala prílišnú aktivitu. Začali sme zväčša so strimríkmi na intermediálkach, ktoré priniesli niekoľko rýb. Tajomník však nasadil pakomáre a poctivo ich aktívne viedol. Asi ako jediný dokázal skutočne pravidelne chytať ryby. Postupne sme preto všetci skončili pri pakomároch na suchej šnúre, no stále to bol tajomník, ktorý vykazoval najpravidelnejšie úlovky. Okolo dvanástej sa členovia postupne začali od vody vytrácať, až sme to s Kečupom nakoniec pred jednou zakončili tiež.

Bolo to veľmi príjemné nabudenie a štart pred začínajúcou sezónou. Ďalšie fotky a články nájdete na novej stránke MMK.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Predsezónna viazačská rozcvička s priateľmi I.

Mám niekoľko priateľov, ktorí mi v poslednom čase venovali dosť svojho času a úsilia za čo som im veľmi vďačný. A tak sme sa dohodli, že im to postupne odplatím aspoň tým, že im poukazujem a podučím pár viazačských trikov pred začiatkom sezóny. Obaja už majú s viazaním skúsenosti, no na zlepšovanie a nové vzory je u každého muškára vždy priestor.

Na začiatok sezóny pokukávame po možnostiach ísť poskúšať naše menšie potoky. Sústredili sme sa teda na mokré vzory múch pre začiatok sezóny. Sezóna u nás začína pomerne solídnym náletom Baetisiek/Oliviek preto sme utočili niekoľko týchto vzorov a ich vývojových štádií a potom sme pridali pár univerzálnych mušiek. Všetko sú to vzory viazané na háky #14-12.

Pracovalo sa tvrdo a so zanietením. Najskôr som predviazal vzor ja a chalani sa snažili k tomu môjmu priblížiť. Na úvod im to išlo dobre, nadšenie nechýba a už sme aj dohodli ďaľšie pokračovanie. Pripájam niekoľko fotografií našich výtvorov.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Jesenné kolo 1. ligy 2010 na Orave v Dolnom Kubíne alebo ako sa točí “koleso štastia.”

Pôvodne som nemal v pláne písať o jesennom kole 1. ligy 2010 na Orave v Dolnom Kubíne, lebo som mal taký pocit, že nebolo o čom. Jednoducho chytať čerstvého, všežravého a hojne napusteného dúhaka sústredeného v niekoľkých miestach nemá zmysel a ničí akúkoľvek myšlienku, ušľachtilosť a dôstojnosť pretekového muškárenia. A teraz nenarážam na organizátorov tohto konkrétneho preteku, ktorí pravdepodobne za ten konkrétny stav ani nemohli a koniec koncov minulý rok na mojej domovskej vode Váhu v LM bol pretek identický. Minulý rok som preto ani žiadny report z 1. ligy neurobil. Všeobecne chcem poukázať na cestu akou sa pretekanie v SR uberá už niekoľko rokov pretože podobných príkladov či už z pohárových alebo ligových súťaží by bolo neúrekom. A tak na konci dňa po takomto preteku, keď víťazi slávnostne dvíhajú nad hlavu poháre a tí ostatní im gratulujú a podávajú ruky, si každý v podvedomí myslí s úsmevom na tvari o takýchto pretekoch svoje.

Ak sa zameriam len na to čo sa dialo na Orave na vode, tak to možem zhrnúť do niekoľkých slov: Orava je úžasná rieka, hľadina vody lietala hore dole, obrovské množstvo čerstvého konzumného dúhaka, obrovské rozdiely medzi štandami, najvyšší počet chytených rýb jedným pretekárom na kolo 65, najnižší počet 0, priemer na pretekára 13,8 ryby/kolo.

Pre zaujímavosť som do tabuľky vybral niekoľko štatistík. Farebne som vynačil počet rýb chytených v prvom a druhom kole, vedľa nich je umiestnenie v sektore. Kým pretekári, ktorí sa umiestnili na prvých 5 miestach mali výsledky pomerne vyrovnané, už od siedmeho miesta začínajú výsledky medzi jednotlivými kolami výrazne kolísať. Schopnosti či šťastie?

1. Peter ĎURIŠÍK RK 41 1 36 1 2 45560 77 40
2. Daniel GRUĽA BJ 45 2 16 1 3 35880 61 39
3. Peter ŽÚBOR DK A 35 1 25 2 3 34720 60 38
4. Igor HRÍBIK ZA 10 3 65 1 4 42460 75 37
5. Michal BENATINSKÝ HE 16 4 26 1 5 25540 42 36
7. Roman HAZUCHA LM A 50 1 6 5 6 32360 56 34
13. Miroslav ŽUBOR DK A 5 6 22 3 9 16520 27 28
14. Igor FIAČAN LM B 26 4 5 6 10 18900 31 27
17. Štefan NOVOTNÝ ml. SVIT 3 10 45 2 12 27480 48 24
20. Boris DZUREK NO 30 3 3 10 13 19640 33 21

Pre pamätníkov pretek v Liptovskom Mikuláši, jarné kolo 1. ligy na Váhu a jeho krátke no nápadne podobné zhrnutie: pretek sa uskutočnil na druhý pokus kvôli zlým podmienkam, obrovské množstvo konzumného dúhaka a obrovské rozdiely medzi štandami, najvyšší počet chytených rýb jedným pretekárom na kolo 59, najnižší 2.

Keďže druhé kolo na Poprade v Starej Ľubovni ovplynili zlé poveternostné podmienky, odchytalo sa len jedno kolo, a tak jarný „pretek“ na Váhu prakticky rozhodol o konečných výsledkoch v roku 2009 a aj o vypadávajúcom.

Keď sa vrátim späť do 2010, tak vidím dva odlišné pohľady. Kým po Hornáde som sa zamyslel nad tým čo som urobil zle a snažil som sa zhodnotiť situáciu, a poučiť sa, tak na Orave to bolo len jedno zhodnotenie, losy nám nepriali resp. priali. Pri pretekoch ako sa uskutočnili v LM ci na Orave, kde sú rozdiely medzi štandami aj 50 rýb, sa o pretekaní ani nedá hovoriť, vhodnejšie by bolo nazvať túto hru skôr „koleso šťastia.“ Ak mám ako jediný na svojom štande 150 dúhakov schopných zožrať takmer všetko, tak mi nevadí, že mi pri zdolávaní padne aj 50% z nich. Ten čo ich tam má 10, ich môže zdolať všetky a aj tak ma neporazí. Nechcem však spochybňovať výkony a schopnosti víťazov takýchto pretekov, skôr ide o filozofiu pretekania.

Faktor šťastia pri lose a nerovnomernosť rozloženia osádky ryby na štandoch bude vždy. To je údel pretekania a s tým musí každý pretekár rátať. To rozhodujúce čo robí však pretekanie pretekaním je, ale schopnosť a zručnosť pretekára rybu nájsť, chytit a zdolať. Umelým nasadením ryby tesne pred pretekmi, ktorá sa zhromaždí len do pár vhodných miest, absolútne mažeme akúkoľvek súťaživosť medzi pretekármi, ale čo je horšie aj ich motiváciu sa ďalej zdokonalovať.

Je to ako keby si pred tenisovým zápasom hráči mali vylosovať z dvoch rakieť, jednej dobrej a druhej zlej. Môžete byť aj Federer, ale s deravou raketou nevyhráte, skôr vás to deprimuje a časom sa na to vykašlete.

Dnes je často bežné, že do vody sa pred pretekom napustí čerstvá ryba pod zámienkou „aby bolo čo chytať.“ Ak to organizátor spraví pred pohárovým pretekom, budiš. Ľudia súťažia za seba, rozhodnú sa či prídu a zaplatia. Tu však nikto nevypadáva a dnes pri tom množstve pretekov máte bohaté šance na reparát, alebo vylosovanie si svojho šťastného čísla. Ale pri najvyššej tímovej súťaži v SR, ktorá by mala mať aspoň štipku honoru a dôstojnosti, je regulárnosť preteku a vhodnosť výberu trate nevyhnutná. Trávnik pre prvú futbalovú ligu tiež musí spĺňať určité štandardy. Môj skormný názor mi hovorí, že pravidlá a dohody s mestskými organizáciami by mali stanoviť, aby sa aspoň tri mesiace pred ligovými pretekmi s pretekovou vodou nerobilo nič, čo by ovplyvnilo podmienky preteku. Radšej nech sa chytajú 4 ryby na kolo, ale nech to má úroveň dôstojných a skutočných pretekov. Som presvedčený, že nakoniec tým pomôžeme aj k napredovaniu závodného muškárenia na Slovensku, dáme mu dôstojnosť a prestaneme sa hrať na preteky resp. „koleso štastia.“

http://www.nahaaku.wordpress.com

Rozhovor pre Club de pescadores Rio Arga, Pamplona

Tu nájdete google preklad mojho rozhovoru pre španielsky muškársky klub Pescadores Rio Arga. Zaroveň sa dostanete na stránku tohto klubu.

Interview

http://www.nahaaku.wordpress.com

S krevetami za treskou a morským pstruhom

Môj strýko patrí medzi pravidelných návštevníkov fjordov v Nórsku, kde sa schádzajú nadšení rybári z celého sveta kvôli morskému rybolovu zameranému prevažne na lov obrých tresiek. Výnimkou nie sú ani úlovky iných rýb ako killeri, morské miene či halibuty.

Tresky sú známe tým, že sú veľmi žravé ryby, no nie vždy reagujú na všetky nástrahy rovnako dobre. Otec a ja sme strýkovi na odskúšanie narobili niekoľko vzorov kreviet, ktoré sa v minulom roku veľmi dobre osvedčili. Tento rok sme to ešte vylepšili a aj keď sa jedná skôr o jednoduchšie XXL krevety veríme, že ani tento rok nesklamú.

Krevetky sú spoľahlivou nástrahou aj pre lov morských pstruhov na pobreží Dánska. Niekoľko priateľov z Mikulašskeho Muškárskeho Klubu má tento rok namierené práve do tejto destinácie a preto som svoj krevetový týždeň trošku poexprimentoval a zakončil ho niekoľkými vzormi týchto morských príšeriek.

http://www.nahaaku.wordpress.com

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.